CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Určenie zdaňovacieho obdobia pre odpočítanie DPH v príkladoch

Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane z dodaných tovarov a z dodaných služieb vzniká platiteľovi dane v ten deň, kedy pri dodaní tovaru alebo pri dodaní služby vzniká daňová povinnosť.

Právo na odpočítanie dane však môže platiteľ dane uplatniť len v tom prípade, ak splní podmienky stanovené zákonom. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona, právo na odpočítanie dane môže platiteľ dane uplatniť:

Kedy je možné daň odpočítať?

Platiteľ dane môže vykonať odpočítanie dane, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane v tuzemsku alebo ktorá bola ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu  alebo ktorá bola zaplatená v tuzemsku pri dovoze tovaru, najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, za podmienky, že do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane má faktúru (vystavenú tuzemským platiteľom dane alebo dodávateľom z iného členského štátu alebo dovozný doklad).

Platiteľ dane môže vykonať odpočítanie dane, ktorú je povinný zaplatiť podľa § 69 ods. 2 až 4 a 10 až 12 najskôr v zdaňovacom období v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo (t.j. v zdaňovacom období v ktorom ním zaplatenú daň zaevidoval v záznamoch podľa § 70) a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie vzniklo.

Príklad

Firma A (mesačný platiteľ dane) dňa 15.mája dodala firme B (mesačný platiteľ dane) tovar. Z uvedeného vyplýva, že dňa 15 mája vznikla firme A daňová povinnosť a v tento istý deň t.j. 15. mája vzniklo firme B právo na odpočítanie dane. Firma A vystavila dňa 30. mája faktúru, ktorú firma B obdŕžala dňa 5. júna.

V uvedenom prípade si firma B môže uplatniť právo na odpočítanie dane:

a) najskôr v zdaňovacom období máj (právo na odpočítanie dane vzniklo firme B 15. mája a faktúru vystavenú firmou A obdŕžala 5. júna t.j. do lehoty na podanie daňového priznania za máj, v ktorom si uplatňuje odpočítanie dane)

b) najneskôr v zdaňovacom období december (právo na odpočítanie dane vzniklo firme 15. mája a faktúru vystavenú firmou A obdŕžala 5. júna t.j. do lehoty na podanie daňového priznania za december, v ktorom si uplatňuje odpočítanie dane).

Zo znenia § 51 ods. 2 teda vyplýva, že v prípade, ak by v uvedenom príklade firma B obdŕžala faktúru dňa 5. júna, ale odpočítanie dane si neuplatnila v zdaňovacom období máj a ani v zdaňovacom období jún a túto skutočnosť zistí v mesiaci júl, môže si uplatniť odpočítanie dane v zdaňovacom období júl (alebo v hociktorom zo zdaňovacích období august – december). To znamená, že platiteľ dane v takomto prípade nepodáva dodatočné daňové priznanie.

Zo znenia § 51 ods. 2 ďalej vyplýva, že v prípade ak platiteľ dane nemá faktúru (vystavenú tuzemským platiteľom dane alebo dodávateľom z iného členského štátu) alebo dovozný doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane faktúru (vystavenú tuzemským platiteľom dane alebo dodávateľom z iného členského štátu) alebo dovozný doklad.

Príklad

Firma A (mesačný platiteľ dane) dňa 20.decembra dodala firme B (mesačný platiteľ dane) tovar. Z uvedeného vyplýva, že dňa 20. decembra vznikla firme A daňová povinnosť a v tento istý deň t.j. 20. decembra vzniklo firme B právo na odpočítanie dane. Firma A vystavila dňa 31. decembra faktúru, ktorú firma B obdŕžala dňa 5. februára. nasledujúceho kalendárneho roka.

V uvedenom prípade si firma A musí uplatniť právo na odpočítanie dane len v zdaňovacom období február nasledujúceho kalendárneho roka.

Príklad

Slovenská firma A (mesačný platiteľ dane) uzatvorila kúpnu zmluvu s českou firmou B, ktorá (má pridelené české identifikačné číslo). Slovenská firma A nadobudla právo disponovať s tovarom 27. januára pričom tento svoj tovar prepravila z Českej republiky na Slovensko 28. januára. K nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu v tomto uvedenom prípade došlo 28. januára, kedy sú splnené obidve podmienky určujúce že došlo k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu a to:

Vzhľadom k tomu, že slovenská firma A do lehoty na podanie daňového priznania za január t.j. do 25. februára neobdŕžala od českej firmy B faktúru, nemohla dátum vystavenia faktúry považovať za dátum vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Z tohto dôvodu za dátum vzniku daňovej povinnosti slovenská firma A považovala 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru z iného členského štátu t.j. 15. február (k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu došlo 28 januára a 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom došlo k nadobudnutiu tovaru je 15. február).

Z uvedeného dôvodu preto firma A nadobudnutý tovar z iného členského štátu zdanila v zdaňovacom období február, za ktoré podala daňové priznanie dňa 25. marca. V tomto zdaňovacom období síce firma A nadobudnutý tovar zdanila, ale z dôvodu že nevlastní faktúru vystavenú českou firmou B, si v zdaňovacom období február nemôže uplatniť odpočítanie tejto dane.

Príklad:

Slovenská firma A obdŕžala faktúru od českej firmy B dňa 31. marca, pričom zistí, že dátum vystavenia faktúry je 31. január. Vzhľadom k tomu, že faktúra bola vystavená po nadobudnutí tovaru z iného členského štátu (dátum nadobudnutia tovaru je 28. január) ale pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru t.j. pred 15. februárom dátumom vzniku daňovej povinnosti je v tomto prípade 31. január t.j. deň vystavenia faktúry.

Slovenská firma A však pri tomto nadobudnutí tovaru určila ako deň vzniku daňovej povinnosti 15. február t.j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru.

Z uvedeného dôvodu je firma A povinná podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január v ktorom firma A zdaní nadobudnutý tovar z iného členského štátu ale súčasne v zdaňovacom období január si môže uplatniť aj svoje právo na odpočítanie tejto dane. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že podanie dodatočného daňového priznania bude pre firmu A neutrálne.

Firma A je povinná však podať aj dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február, ktorým si zníži vlastnú daňovú povinnosť resp. zvýši svoj nadmerný odpočet z dôvodu, že zníži daň na výstupe vzťahujúcu sa na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy