CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Výdavky na reprezentáciu z pohľadu zákona o dani z príjmov

Reklama, náklady vynaložené na reprezentáciu a sponzorstvo sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti nakoľko ich cieľom je propagácia spoločnosti, budovanie vzťahov s obchodnými partnermi.

Náklady na reprezentáciu

Je to činnosť zameraná na podporu svojho obchodného mena, prezentácia firmy, budovanie obchodných vzťahov. Pôjde najmä o výdavky súvisiace s činnosťou daňovníka, ktoré by mali vytvárať imidž daňovníka, napríklad pri rokovaniach s obchodnými partnermi. V praxi je to napríklad nákup potravín (káva, čaj, ovocie), úhrada za poskytnutie obeda a pohostenie pri obchodných rokovaniach. Tieto náklady sa posudzujú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov ako nedaňové.

Príklad č. 1 : Obed s obchodnými partnermi

Spoločnosť ABC s.r.o. pozvala niektorých svojich strategických obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou ich rozhovorov boli aj možnosti ich ďalšej spolupráce a plánov do budúcnosti atď. Sú výdavky na obed daňovým výdavkom spoločnosti?

Odpoveď

Nie, ide o výdavok na reprezentáciu, ktorý je nedaňovým výdavkom spoločnosti a zároveň nie je ani nárok na uplatnenie si DPH na vstupe, a to v súlade s § 49 ods. 7 zákona o DPH, pričom aj neuplatnená DPH nie je daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 2: Nápojový automat v budove

Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala nápojový automat pre svojich zamestnancov ale aj pre návštevníkov (klientov) vo svojej administratívnej budove.

Náplne do automatu spoločnosť obstaráva na svoje vlastné náklady. Zamestnanci majú mesačne právo na bezplatný odber nápojov iba v stanovenom počte (cez čipovú kartu kde majú nabitý mesačný limit nápojov) a po vyčerpaní bezplatného množstva nápojov si zamestnanci odber nápojov musia hradiť. Návštevám je zapožičiavaná karta.

Spoločnosť ABC, s.r.o. si uplatňuje do nákladov tieto výdavky : náklady na náplň do automatu aj náklady na obstaranie pohárov, a to v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Daňovo si uplatňuje aj odpisy nápojového automatu. Má účtovná jednotka nárok na tieto náklady ?

Odpoveď:

Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje.

Zostávajúce náklady sú považované za náklady na občerstvenie a nemožno ich uplatniť ako daňové výdavky.

Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku (zabezpečovanie nápoja podľa zákonníka práce) dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, nápojových automatov. Tieto zariadenia sú považované za súčasť vybavenia pracoviska a sú uznaným daňovým výdavkom, či už ako priamy náklad, alebo postupne prostredníctvom odpisov.

Zrealizovaná prezentačná akcia

Výdavky na reprezentáciu môžu byť aj súčasťou nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účastí obchodných partnerov a ďalších hostí, kde určitá časť nákladov súvisí s reklamou spoločnosti podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov – výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, resp. prezentáciou firmy čo by spĺňalo definíciu podmienky § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, kde je uvedené, že daňovým výdavkom (nákladom) je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, to znamená, že dôležitá je aj existenciu hodnoverného a preukazného dokladu. To znamená, že niektoré takéto náklady sa budú považovať za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. je nutné posúdiť a vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu (pohostenie, občerstvenie, výdavky na gala večer, výdavky na dopravu pri prehliadkach kultúrnych a historických miest a pod.).

Príklad č. 3 : Cukrovinky

Spoločnosť ABC, s.r.o. sa zaoberá výrobou cukroviniek. Za účelom svojej prezentácie zrealizovala konferenciu, ktorej hlavným cieľom bola prezentácia firmy a jej výrobkov. Pozvanými hosťami boli manažéri distribútorov týchto cukroviniek, taktiež novinári. Celkové náklady na akciu boli vo výške 20 tis. EUR vrátane DPH.

Výdavky pozostávali z prenájmu priestorov hotela na prezentáciu, podania obeda, večere, nápoja, resp. iných služby technického charakteru na zabezpečenie konferencie, výdavky na usporiadaný galavečer atď.

Riešenie :

V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít je nutné posúdiť a vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu, daňovo uznaným výdavkom nie sú napríklad náklady na obedy, večere, ubytovanie hostí a výdavky na galavečer. To znamená, že v tomto prípade nie sú daňovým výdavkom z pohľadu zákona o dani z príjmov a spoločnosť nemá nárok na uplatnenie DPH na vstupe z týchto nedaňových výdavkov, ktorá taktiež nie je daňovým výdavkom.

Ostatné výdavky môžeme posúdiť z pohľadu § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov a tiež z pohľadu § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov za daňový výdavok pri ktorom má spoločnosť nárok na odpočítanie DPH na vstupe pri splnení podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Ostatné náklady na reprezentáciu

Zákon o dani z príjmov sa však zaoberá aj výdavkami na tzv. „reprezentáciu“ kedy sa tieto výdavky budú považovať za daňový výdavok a tiež pri ktorých bude mať zdaniteľná osoba nárok na odpočet DPH na vstupe pri splnení podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH ( to znamená, že musí brať do úvahy či ide o výdavky ku vykonávaným oslobodeným činnostiam, resp. uplatňuje sa koeficient pri uplatnení DPH na vstupe).

Ide o tieto druhy výdavkov na reprezentáciu zdaniteľnej osoby:

§ 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

• h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

1. darčekové reklamné poukážky,

2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka teda iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet.

Reklamným predmetom sú aj :

• tabakové výrobky (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden výrobok), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

• víno (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden predmet), najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, okrem daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti; u daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom jeho činnosti sa považuje poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná,

• ostatné alkoholické nápoje (okrem vína), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur.

Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, a to

• tiché víno

• šumivé víno

• tichý fermentovaný nápoj

• šumivý fermentovaný nápoj

Za reklamný predmet sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky!

Zákon o DPH sa zaoberá týmto druhom výdavkov aj v § 8 ods. 3 zákona o DPH, kde je uvedené, že ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Poznámka : V tomto prípade tovar na obchodné účely je limitovaný sumou 17 EUR bez dane (pri platiteľovi dane), pričom obchodné vzorky nie sú limitované.

Obstaranie kalendárov

Spoločnosť ABC, s.r.o., platiteľ DPH si dala vyrobiť 100 ks kalendárov s logom jej spoločnosti v hodnote 10 EUR za jeden kus, ktoré bezplatne odovzdáva svojim obchodným partnerom. Výdavky za kalendáre zaúčtovala do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Pôjde o daňový výdavok spoločnosti, bude mať nárok spoločnosť na uplatnenie DPH na vstupe ?

Riešenie:

Keďže ide o reklamné predmety neprevyšujúce sumu 17 EUR za jeden predmet, daňovníkovi nevzniká povinnosť zvýšiť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie nakoľko sú považované podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom a pri uplatňovaní DPH na vstupe postupuje v súlade s § 49 až § 51 zákona o DPH.

Obstaranie vína

Daňovník zaoberajúci sa kúpou a predajom elektroniky kúpil 100 fliaš vína v hodnote 7 EUR za jeden kus, spolu za 700 EUR, ktoré poskytol svojim dodávateľom ako reklamný predmet. Môže si daňovník výdavok na obstaranie vína zahrnúť do daňových výdavkov?

Riešenie:

Ak daňovník vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane (čiastkový základ dane) minimálne 14 000 EUR, môže si sumu 700 EUR ponechať v daňových výdavkoch, nakoľko suma 700 EUR nepresahuje 5 % z vykázaného základu dane. Ak by daňovník vykázal nižší základ dane, napr. iba 10 000 EUR, potom mu vznikne povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel medzi sumou 700 EUR a sumou 500 EUR ( 5 % z 10 tis. EUR), t. j. o 200 EUR.

Obstaranie alkoholických nápojov

Daňovník zaoberajúci sa výrobou nábytku obstaral 20 fliaš vodky v hodnote 13 eur za jeden kus, spolu za 260 EUR, ktoré poskytol svojim obchodným partnerom. Môže byť tento výdavok na obstaranie alkoholu súčasťou základu dane z príjmov ako výdavok na reklamné predmety?

Riešenie:

Keďže sa nejedná o daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov predmetom jeho činnosti, nemôže si nákup alkoholických nápojov zahrnúť do daňových výdavkov, nakoľko alkoholické nápoje sa nepovažujú za reklamné predmety.

Náklady na reklamu

Zdaniteľná osoba pri svojej podnikateľskej činnosti môže mať aj náklady na reprezentáciu, ktoré majú charakter reklamy.

Reklama je vykonávaná priamo alebo prostredníctvom rôznych reklamných agentúr, či rôznych neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv, je to činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu. Náklady na reklamu môžu zahŕňať celý rad najrôznejších druhov výdavkov (nákladov), a to od tých, ktorých súvislosť s dosahovanými príjmami je jednoznačná, až po tie, kedy to také jednoznačné nemusí byť.

Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t.j.:

Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Poznámka: § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov (daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone), výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

V súlade s týmito ustanoveniami, to znamená, že reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka a zároveň reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame, t.j. v súlade so zákonom o reklame. Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

Zároveň § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame.

To znamená, že reklamu možno uskutočňovať iba v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa. Reklama nesmie byť klamlivá, byť skrytá, nesmie mať znaky nekalej obchodnej praktiky, zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí, prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj poskytovanie alebo používanie sú zakázané, obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas atď.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy