CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Účtovanie zábezpeky

Zábezpeka (resp. finančná zábezpeka, kaucia) predstavuje formu zabezpečenia si budúceho obchodu alebo škodovej udalosti, resp. možnému vzniku nedoplatku kedy zábezpeka sa použije na vzniknutý nedoplatok. S pojmom zábezpeka sa stretávame aj v oblasti daní kde si v tomto prípade štát zabezpečuje do budúcnosti možný vzniknutý nedoplatok a zábezpeka má slúžiť na jeho vykrytie.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť zaplatiť zábezpeku nám vyplýva buď z obchodného vzťahu napríklad podľa obchodného alebo občianskeho zákonníka a tiež zábezpeka, ktorá nám vyplýva napríklad zo zákona o dani z pridanej hodnoty, zo zákona o spotrebných daniach, zákona o verejnom obstarávaní a pod.

Zábezpeka určená zákonom o dani z pridanej hodnoty

Text účtovného prípadu MD DAL
Úhrada zábezpeky na DPH podľa vydaného Rozhodnutia o zložení zábezpeky. 378 221
Daňový úrad použije zábezpeku na úhradu nedoplatku DPH 343 378
Vrátenie nepoužitej zábezpeky na daň 221 378

Poznámka: Zábezpeka na daň je jedným z inštitútov boja proti daňovým únikom a bol zavedený na základe čl. 273 smernice s účinnosťou od 1.10.2012, pričom § 4c zákona o DPH sa neustále precizuje v závislosti od vyskytujúcich sa problémov v praxi a na základe skúsenosti finančnej správy.

Zábezpeka na daň sa vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR.

Zábezpeka sa neukladá:

• v prípade registrácie zahraničnej osoby podľa § 5 a podľa § 6 zákona o DPH,

• v prípade registrácie podľa § 4a ods. 1 zákona o DPH (tzv. registrácia skupiny),

• pri žiadosti podanej o registráciu pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH.

Zábezpeka, ktorá vyplynie z obchodného vzťahu

V praxi nám môžu vzniknúť dva prípady a preto závisí od toho ako je zadefinovaná zábezpeka v zmluve.

Ak je jej použitie neurčité, napríklad len pri vzniku škody, pri vzniku nedoplatku a v prípade ukončenia zmluvné vzťahu ak nebude použitá na uvedené skutočnosti bude v plnej výške vrátená nebude sa na ňu vzťahovať § 19 ods. 4 zákona o DPH (prijatý preddavok na konkrétnu dodávku).

Text účtovného prípadu MD DAL
1. Prijatie zábezpeky na bankový účet v zmysle zmluvy 221 379
2. Faktúra za služby 311 602, 343
3. Započítanie neuhradenej faktúry so zábezpekou 379 311
4. Vrátenie zvyšnej časti zábezpeky po skončení zmluvného vzťahu 379 221

Poznámka: Pri účtovaní prijatej zábezpeky sa môžeme rozhodnúť, či použijeme účet 379 – Iné záväzky, alebo účet 325 – Ostatné záväzky. Účtovná jednotka by mala mať zvolený postup uvedený a upravený aj v smernici.

V prípade, že je zábezpeka viazaná na konkrétne dodanie, čo vyplýva zo zmluvy (napríklad použitie na službu za posledné zmluvné obdobie) v takomto prípade predstavuje prijatá zábezpeka vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, to znamená, že daňová povinnosť nám vzniká dňom prijatia preddavku.

Text účtovného prípadu MD DAL
1. Prijatie zábezpeky na bankový účet v zmysle zmluvy 840 EUR 221 324 AE
2. Daňový doklad ku prijatej platbe, vznik daňovej povinnosti, odvod DPH na výstupe 140 EUR 324 AE 343 AE
3. Faktúra za služby za posledné zmluvné obdobie 840 EUR 311 (840 EUR) 602 (700 EUR), 324 AE (140 EUR)
4. Zúčtovanie preddavku 840 EUR 324 AE 311

Platba zábezpeky pri prenájme

Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH, oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, nájmu bezpečnostných schránok.

V § 38 ods. 4 zákona o DPH, je na účely § 38 ods. 3 zákona o DPH zadefinované, že pod pojmom ubytovacie zariadenie rozumieme hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.

Taktiež v § 38 ods. 5 zákona o DPH je uvedené, že platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.

Poznámka: To znamená, že pri nezdaniteľnej osobe sa nemôžeme rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane (neberiem do úvahy nájom v ubytovacích zariadeniach alebo tzv. krátkodobý nájom a na to nadväzujúcu definíciu v § 38 ods.4 zákona o DPH keďže tento nájom sa zdaňuje DPH vždy).

Upozorňujeme teda, že z oslobodenia od dane je vylúčený napríklad, nájom v ubytovacích zariadeniach hotelového alebo obdobného charakteru – krátkodobé ubytovanie, nájom priestorov a miest na parkovanie.

V § 38 ods. 6 zákona o DPH je tiež uvedené, že § 38 ods. 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

Ako sme už uviedli nájom nehnuteľnosti okrem toho, ktorý nie je oslobodený od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH, je oslobodený od dane z pridanej hodnoty, resp. zákon nám dáva možnosť v prípade nájmu zdaniteľnej osobe, že ho budeme zdaňovať.

Avšak z praktického hľadiska keďže nájom nehnuteľnosti platitelia dane zväčša poskytujú popri svojej hlavnej výrobnej alebo obchodnej činnosti, ktorá podlieha dani na výstupe, je pre prenajímateľa výhodnejšie zdaňovať nájom nehnuteľnosti (pri nájme zdaniteľnej osobe), pretože následne nemusia z prijatých tovarov a služieb, ktoré použijú aj na účely prenájmu a aj na účely zdaňovanej činnosti odpočítavať daň v pomernej výške (§ 50 zákona o DPH), uplatňovať tzv. koeficient.

Nájom v ubytovacích zariadeniach hotelového alebo obdobného charakteru nie je oslobodený od dane, ide v podstate o krátkodobý nájom, pri ktorom sa zvyknú poskytovať aj iné služby ako je napríklad aj upratovanie, pranie a iné podobné služby.

Avšak nie všetky typy ubytovacích zariadení sú v zákone o DPH vymenované v § 38 ods. 4 zákona o DPH, napríklad môže ísť aj o internátne ubytovacie zariadenia, poskytované na nájom v čase letných prázdnin, resp. aj podnikové ubytovacie zariadenia, kde sa okrem dlhodobého ubytovania môže poskytovať len krátkodobé ubytovanie (ale svojím charakterom ide o ubytovanie podobné hotelovému ubytovaniu), a preto z tohto dôvodu aby boli zabezpečené rovnaké daňové podmienky na trhu s ubytovaním z § 38 ods.4 zákona o DPH vyplýva, že bez ohľadu na druh ubytovacieho zariadenia, v ktorom je poskytované ubytovanie, tak dani z pridanej hodnoty bude podliehať každé krátkodobé ubytovanie, nakoľko v tomto odstavci je uvedené, že krátkodobé ubytovanie je ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace.

Príklad:

Podnikateľ, platiteľ DPH (SK) a prenajímateľ budovy na území SR, ktorý fakturuje nájomné s DPH (uplatnil § 38 ods. 5 Zákona o DPH) má v zmluve o nájme so spoločnosťou ABC, s.r.o. tiež platiteľom DPH (SK) dohodnuté, že nájomca (spoločnosť ABC, s.r.o.) sa zaväzuje zaplatiť zábezpeku tzv. kauciu v zmluvne dohodnutej výške (môže byť napríklad stanovená ako 2 mesačné nájomné).

Situácia č. 1

V zmluve je stanovené, že táto zábezpeka bude po skončení nájmu vrátená nájomcovi v plnej výške (pričom predstavuje finančnú rezervu, ktorá by sa uplatnila iba v prípade nezaplatenia nájomného resp. škody, ktorú by nájomca počas trvania nájmu spôsobil).

Situácia č. 2

V zmluve je stanovené, že táto zábezpeka bude použitá priamo na úhradu posledných dvoch splátok nájomného v období trvania výpovednej lehoty.

Vzniká prijímateľovi platby z prijatej zábezpeky povinnosť odvodu DPH na výstupe ?

Čo ak platiteľom zábezpeky na nájom by bola nezdaniteľná osoba – občan ?

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby avšak v § 19 ods. 4 Zákona o DPH je uvedené že, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Pri skúmaní, či prenajímateľovi vznikla daňová povinnosť z prijatej platby musíme skúmať podrobnosti prijatej platby, čo znamená, či nám vzniká daňová povinnosť alebo nie.

Vo viacerých rozsudkoch Súdneho dvora je konštatované, že článok 65 smernice 2006/112, podľa znenia ktorého, ak má k platbe na účet dôjsť pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, daňová povinnosť vzniká z prijatej sumy prijatím platby, predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v článku 63 (Totiž podľa článku 63 DPH Smernice zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru alebo poskytnutím služby).

Napríklad v bode 48 rozhodnutia Súdneho dvora č. C-419/02 (BUPA Hospitals Ltd.) je tiež konštatované, že na to, aby sa daň z platby stala splatnou, je potrebné, aby v momente zaplatenia platby boli známe všetky prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť. Čo znamená, že budúce poskytnutie služby musí byť v momente zaplatenia platby presne určené svojím množstvom, druhom, sadzbou dane, ktorej bude služba podliehať.

V ďalšom rozsudku súdneho dvora vo Veci C-107/13 FIRIN OOD - bolo tiež súdnym dvorom konštatované :

Na to, aby za týchto okolností vznikla daňová povinnosť, je potrebné, aby všetky relevantné prvky zdaniteľnej udalosti, teda budúceho dodania tovarov alebo budúceho poskytnutia služieb, boli už známe, a teda najmä, aby tieto tovary a služby boli presne určené už v okamihu vyplatenia preddavku (v tomto zmysle rozsudok BUPA Hospitals a Goldsborough Developments, už citovaný, bod 48)

Ďalej ešte uviedla generálna advokátka, že dokonca článok 65 smernice 2006/112 sa nemá uplatniť ani v tom prípade, keď sa ukáže, že poskytnutie plnenia v čase zaplatenia preddavku je neisté. To by bol najmä prípad podvodného konania. Dôvod tohto vyjadrenia bolo to, že v tomto prípade išlo o preddavok na dodávku obilia a spoločnosť, ktorá ho mala dodať Agra Plani (predávajúci) nebola zaregistrovaná na národnom úrade pre obilniny, čo znamenalo, že nebola podľa vnútroštátneho zákona oprávnená obchodovať s obilninami o čom spoločnosť FIRIN (kupujúci) musela vedieť.

Čo v konečnom dôsledku znamená, že je v súlade s DPH smernicou, ak by sa s vystaviteľom a s príjemcom faktúry zaobchádzalo rôzne.

Vystaviteľ faktúry (k prijatej platbe) by bol podľa článku 203 DPH smernice povinný odviesť DPH uvedenú na tejto faktúre. U nás § 69 ods. 5 Zákona o DPH, kde je uvedené, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Príjemca faktúry by nemohol odpočítať DPH z prijatej faktúry, nakoľko podľa článkov 63 a 167 DPH smernice si môžeme uplatniť právo na odpočítanie dane len v súvislosti s prijatými dodaniami tovaru alebo služby.

Z rozsudkov súdneho dvora vyplýva, že zásada daňovej neutrality nebráni tomu, aby bolo príjemcovi (odberateľovi) odňaté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil poskytovateľovi (dodávateľovi) na základe nesprávne vystavenej faktúry.

Zásada daňovej neutrality je zabezpečená tým, že členské štáty majú možnosť stanoviť, že vystaviteľ faktúry môže túto opraviť, ak :

- vie preukázať, že konal v dobrej viere,

alebo

- v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov.

Skúmanie prijatej peňažnej sumy závisí od zadefinovania v zmluve.

Situácia č. 1: Zábezpeka je v zmluve definovaná, že sa použije iba v prípade, že by nájomca nezaplatil nájomné alebo v prípade vzniknutej škody pri ukončení zmluvného vzťahu, inak bude zábezpeka po ukončení zmluvného vzťahu vrátená. To znamená, že účelom zábezpeky nie je úhrada zálohy za konkrétne zdaniteľné plnenie – dodávanú službu ale ide o vytvorenie finančnej rezervy pre prípad nesplnenia nejakého, vopred nedefinovaného záväzku, t.j. napríklad ak by nebolo zaplatené nájomné načas bola by táto zábezpeka použitá až po vzniku daňovej povinnosti (použitá na úhradu pohľadávky po splatnosti) a preto táto skutočnosť už nemá vplyv na DPH, pretože DPH už bola zaplatená. V tomto prípade budeme prijatie platby účtovať na účtoch 221/325 alebo 221/379 a po skončení nájomnej zmluvy bude táto finančná čiastka nájomcovi vrátená.

Situácia č. 2: Zábezpeka, ktorá je viazaná na konkrétne dodanie služby v tomto prípade znamená, že v zmluve je stanovené jej použitie priamo na úhradu posledných dvoch splátok nájomného. V tomto prípade sa bude zábezpeka považovať za preddavok, z ktorého vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 Zákona o dani z pridanej hodnoty a podlieha zdaneniu.

A čo v prípade ak by platiteľom zábezpeky bol občan ?

Vo všeobecnosti platí, že nájom nehnuteľnosti až na výnimky v § 38 ods. 3 Zákona o DPH je oslobodený od dane.

Poznámka: § 38 ods. 3 zákona o DPH – oslobodený je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, nájmu bezpečnostných schránok. V § 3 ods. 4 zákona o DPH máme uvedené, čo považujeme na účely odseku 3 ubytovacím zariadením.

Pričom ale ak platiteľ prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe (nie je podstatné či je alebo nie je platiteľom DPH), sa môže rozhodnúť v súlade s § 38 ods. 5 Zákona o DPH, že nájom nebude oslobodený od dane a bude fakturovaný s DPH (väčšinou sa toto právo využíva lebo pre platiteľa DPH by to v prípade uplatňovaného oslobodenia od DPH znamenalo krátenie DPH na vstupe v súlade so vzniknutým koeficientom), ale v prípade nájmu Občanovi – nezdaniteľnej osobe, už si NEMÔŽE alternatívu fakturovania s DPH vybrať, pretože občanovi musí vždy fakturovať nájom podľa § 38 ods. 3 Zákona o DPH bez DPH (s výnimkou druhov nájmov stanovených v tomto odseku), čo ale v konečnom dôsledku znamená, že prenajímateľ si musí sledovať, či mu nevzniká koeficient na krátenie DPH na vstupe.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy