CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Ťarchopis v príkladoch časť 2.

Zápis z 13. zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.6.2014

Vyúčtovanie opakovaných dodaní energií a ich uvádzanie v kontrolnom výkaze podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie Komisie bolo podkladom pre ďalšie rozhodnutia Finančnej správy v uvedenej oblasti.

NÁZOR Ministerstva Financií SR

MF SR má za to, že predmetnú tému tzv. "vyúčtovacích faktúr“ vyhotovených platiteľmi dane podnikajúcimi vo sfére energetiky je potrebné riešiť z pohľadu:

1. Výkladu a aplikácie príslušných ustanovení zákona o DPH na dané prípady vyúčtovania opakovaných dodávok tovaru v oblasti energetiky

2. Akceptácie daňovej správy dvojakého postupu platiteľov dane podnikajúcich vo sfére energetiky

3. Budúcej legislatívnej zmeny zákona o DPH

Dňa 9.6.2014 Komisia na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty mala zasadnutie z toho dôvodu, že boli uplatňované 2 prístupy pri vyúčtovacích faktúrach na energie, pričom do zasadnutia boli akceptované oba prístupy. Potreba doriešiť uvedenú problematiku metodicky vyplynula zo skutočnosti, že bol zavedený kontrolný výkaz.

1. uplatňovaný prístup:

Vyúčtovacie faktúry ako doklady o dodaní tovaru, to znamenalo, že v poradí 12. vyúčtovacia faktúra je riadnou faktúrou za dodanie tovaru (za posledné 12. obdobie) a to bez ohľadu na to, či je záporný (preplatok) alebo kladný výsledok (nedoplatok) vyúčtovania prijatých platieb oproti skutočnej spotrebe zistenej za obdobie 11 predchádzajúcich období. Faktúra sa uvádzala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie posledného fakturačného obdobia. Základ dane a daň uvádzal platiteľ dane v riadkoch 03 a 04 a v prípade faktúr so záporným výsledkom boli zahrnuté do uvedených riadkov daňového priznania so znamienkom mínus. V kontrolnom výkaze dodávateľ vykazoval tieto faktúry v časti A.1, kde sa v prípade preplatku vykazovala príslušná čiastka s mínusovým znamienkom.

2. uplatňovaný prístup :

Vyúčtovacie faktúry ako opravné doklady, to znamená, že sú vyhotovené ako opravné faktúry (§ 71 ods. 2 zákona o DPH) k faktúram za 11 predchádzajúcich období (tiež na základe zistenia skutočnej spotreby energií ).

V daňovom priznaní sa uvádzajú potom v riadkoch 26 a 27 a v kontrolnom výkaze v časti C.1. výkaze za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.

MF SR zastávalo názor, že prístup č. 1 nie je správny a nie je v súlade so zákonom o DPH.

Dôvodom prečo MF SR zastáva tento názor je, že protihodnota v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH nemôže byť záporná. Takže stotožniť sa s prístupom č. 1 by bolo možné len v prípade, ak by vyúčtovacie faktúry boli vyhotovené vždy ako kladný výsledok vyúčtovania (nedoplatok).

Ak sú faktúry vyhotovené ako záporný výsledok vyúčtovania (preplatok), nemôže sa táto faktúra považovať za faktúru o dodaní tovaru za 12. „fakturačné obdobie“, pretože neexistuje protihodnota, ktorá je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa transakcia stala predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a takto sa aj vykázala v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze.

Vyúčtovacie faktúry vyhotovené za „fakturačné obdobie“ sú podľa názoru MF SR opravné

faktúry, pretože ide o opravu základov dane a dane podľa § 25 zákona o DPH, a to o opravu 11 predchádzajúcich opakovaných dodaní tovaru, ktoré sa z hľadiska vzniku daňovej povinnosti posudzujú podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona o DPH.

Dodávateľ by mal správne uviesť tieto opravy v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil „vyúčtovaciu faktúru“ a zahrnúť ju do riadkov 26 a 27. V kontrolnom výkaze má uviesť opravu v časti C.1. To znamená, že MF SR považuje za správny prístup č. 2.

Komisia prijala tieto závery:

1. „Vyúčtovacie faktúry“ vyhotovené v mesiaci nasledujúcom po skončení fakturačného obdobia sa nepovažujú za riadne faktúry bez ohľadu na to, či je výsledkom záporný výsledok (preplatok) alebo kladný výsledok (nedoplatok).

2. Vyúčtovacie faktúry majú byť správne zahrnuté do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli vyhotovené (resp. prijaté na strane odberateľa), nakoľko ide o doklady o oprave základu dane podľa § 25 zákona o DPH u dodávateľa (resp. podľa § 53 zákona o DPH u odberateľa).

3. Do kontrolného výkazu sa vyúčtovacie faktúry uvádzajú v časti C.1. (u dodávateľa) a v časti C.2. u odberateľa (nedotknutá týmto ostáva povinnosť dodávateľa uvádzať tieto transakcie v časti D.2. pre nezdaniteľné osoby).

Údaje z opravnej faktúry uvádzané v kontrolnom výkaze

Z opravnej faktúry sa v kontrolnom výkaze uvádzajú nasledovné údaje:

• identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, ktoré je uvedené vo faktúre,

• poradové číslo opravnej faktúry,

• poradové číslo pôvodnej vyhotovenej/prijatej faktúry (faktúr),

V prípade vyhotovovania tzv. „vyúčtovacích faktúr“ je potrebné v prvom rade skúmať, či ide o faktúru o dodaní tovaru alebo služby alebo o faktúru, ktorá mení alebo dopĺňa údaje pôvodne vyhotovenej faktúry. Ak tzv. "vyúčtovacia faktúra" mení akékoľvek údaje na pôvodnej faktúre a osobitne a jednoznačne sa vzťahuje k pôvodnej, t. j. skôr vyhotovenej faktúre o dodaní tovaru alebo služby alebo k faktúre vyhotovenej na prijatú platbu pred dodaním tovaru alebo služby, ide o faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH (opravná faktúra). Ako sme už uvádzali opravné faktúry vykazuje dodávateľ v časti C.1. a odberateľ v časti C.2. kontrolného výkazu, okrem už spomínaných opravných faktúr, ktoré sa uvádzajú v časti D kontrolného výkazu.

Poznámka: § 71 ods. 2 zákona o DPH, kde je uvedené, že za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Podľa § 74 ods. 3 písm. d) zákona o DPH faktúra podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Príklad č. 2:

Ako bude odberateľ postupovať ak ide o opravnú faktúru, ktorá sa vzťahuje k viacerým faktúram ?

Riešenie:

Ak je opravná faktúra vyhotovená k viacerým faktúram (môže byť len napríklad jeden splátkový kalendár ale môžu byť aj paušálne platby mesačne fakturované), platiteľ dane uvedie údaje z opravnej faktúry prislúchajúce ku každej pôvodne vyhotovenej faktúre zvlášť, t.j. pre každú pôvodne vyhotovenú faktúru vyplní v kontrolnom výkaze samostatný riadok. Kolónky „rozdiel základu dane v eurách“ a „rozdiel sumy dane v eurách“ vypĺňa tak, že príslušný rozdiel základu dane a sumy dane v eurách uvedie pre každú pôvodnú vyhotovenú faktúru osobitne. Avšak Finančná správa dáva v Kontrolnom výkaze v prípade vyhotovenia opravnej faktúry k viacerým faktúram aj inú možnosť a teda platiteľovi dane je umožnené uviesť v časti C kontrolného výkazu údaje v jednom riadku, pričom v kolónke „poradové číslo pôvodnej vyhotovenej faktúry“ uvedie poradové číslo poslednej pôvodnej vyhotovenej faktúry, ku ktorej je vydaný opravný doklad.

Poznámka: Avšak len pre upozornenie, toto zjednodušenie, t.j. vykazovanie poslednej pôvodnej faktúry v poradí nie je uplatniteľné vždy, napríklad pri oprave základu dane ak pôjde o tovary podliehajúce samozdaneniu podľa § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH a tieto tovary nepatria do rovnakého 4-miestneho číselného kódu Spoločného colného sadzobníka, údaje z opravnej faktúry sa uvedú osobitne pre každý tovar, ktorý má rovnaký 4-miestny číselný kód Spoločného colného sadzobníka.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy