CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Príjmy nerezidentov plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (Ing. Ivana Glazelová)

Predmetom dane nerezidenta SR je podľa § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR ( úprava je v § 16 zákona o dani z príjmov).  Zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

Platiteľom dane podľa § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Ako sme už uvádzali predmetom dane sú zdaniteľné príjmy plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP) z územia SR, ktoré sú uvedené v § 16 zákona o dani z príjmov, kde sú uvedené taxatívne. Prípadné ďalšie iné príjmy aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by vymedzené ustanovením § 16 zákona o dani z príjmov by na území SR zdaneniu nepodliehali. Uvedená skutočnosť by bola platná aj v prípade, ak by sa posudzoval príjem zo zdrojov na území SR plynúci daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a táto zmluva by umožňovala daný príjem zdaniť v štáte zdroja, t.j. v SR.

Informácia:

Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri určovaní druhu príjmu plynúceho daňovníkovi s ODP zo zdroja na území SR:

• zakladá právo na zdanenie určitého druhu príjmu v SR, ale nerieši spôsob zdanenia ani výšku daňovej povinnosti,

• druhy príjmov plynúce daňovníkovi s ODP, ktoré sú predmetom dane vymenováva taxatívne, tento paragraf sa aplikuje jednoznačne pri posúdení príjmov plynúcich zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP – daňových rezidentov krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ (zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia).

• ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP – daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 zákona o dani z príjmov, ale aj podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pričom zdanenie určitého príjmu v Slovenskej republike môže nastať iba v tom prípade, ak je tento príjem zdaniteľný v SR, to znamená súčasne podľa zákona o dani z príjmov a aj podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňový nerezident SR

Za daňového nerezidenta SR (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) podľa § 2 písm. e) bod 1 a 2 zákona o dani z príjmov je považovaný daňovník, ak:

• na území SR nemá trvalý pobyt ani sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu), alebo

• sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo

• hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti (zamestnania), ktorej zdroj je na území SR.

Upozornenie: Ako sme už uvádzali uvedené platí, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak.

Zoznam zmluvných štátov - tvoria ho štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní a štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou sú tieto štáty a SR viazané.

Daňovník nezmluvného štátu

S účinnosťou od 1.3.2014 sa podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov ustanovuje osoba „daňovníka nezmluvného štátu“, voči ktorému sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp. zabezpečenia dane vo výške 35 %.

Ide o fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo právnickú osobu, ktorá má sídlo v štáte, ktorý sa nenachádza na zozname zmluvných štátov uverejnenom MF SR na jeho webovom sídle.

Informácia : Zoznam zmluvných štátov tvoria štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní a štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou sú tieto štáty a SR viazané.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ) nenahradzujú vnútroštátne daňové predpisy zmluvných štátov, ani nezakladajú právo štátu požadovať platenie daní. Vnútroštátne daňové predpisy určujú aj naďalej, kto je povinný platiť daň, čo je predmetom dane, čo je základom dane, kedy vzniká daňová povinnosť a pod. Ak určitý príjem nie je podľa vnútroštátnych daňových predpisov štátu podrobený zdaneniu, nemôže zmluvný štát takýto príjem zdaniť, ani keď mu zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia tento príjem zdaniť umožňuje.

Upozornenie: Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v žiadnom prípade neumožňujú daňovým subjektom vybrať si štát, v ktorom bude ich príjem prípadne majetok zdanený. Veľmi často je pri tom poukazované na slovné spojenie „ príjem môže byť zdanený v tomto štáte“. Toto slovné spojenie znamená, že danému štátu je dané právo zdaniť určitý príjem a to za predpokladu, že vnútroštátne daňové predpisy tohto štátu umožňujú daný typ príjmu zdaňovať.

Zdaňovanie príjmov nerezidenta SR plynúcich zo zdrojov na území SR

Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom zmluvného štátu (t.j. štátu, s ktorým SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojtého zdanenia) a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR vymedzených v § 16 zákona o dani z príjmov, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zároveň zákonom o dani z príjmov.

Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie tohto daňovníka (nerezidenta SR) do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k jeho dobru.

Ak príjem zo zdrojov na území SR dosiahol rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, zdaňovanie jeho príjmov bude podliehať výlučne ustanoveniam nášho zákona o dani z príjmov.

Druhy zdaňovaných príjmov (výber):

• Príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne - § 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov

Príjmy nerezidentov SR z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa považujú za príjmy plynúce zo zdroja na území SR.

Stála prevádzkareň je v zákone o dani z príjmov uvedená v § 16 ods. 2

Podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Toto miesto alebo zariadenie sa musí vyznačovať geografickou a časovou stálosťou (tzv. „klasická“ stála prevádzkareň).

Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov (tzv. „stavebná“ stála prevádzkareň) sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov.

Stálou prevádzkarňou je aj závislá osoba, ktorá koná v mene nerezidenta SR a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia (tzv. „agentská“ stála prevádzkareň). Osoba koná v mene nerezidenta SR, ak koná na základe jeho pokynov, pričom nerezident SR kontroluje výsledky jej činnosti a nesie za ne podnikateľské riziko.

Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov (tzv. „službová“ stála prevádzkareň).

Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to prostredníctvom digitálnej platformy.

Od 1.1.2018 sa novým spôsobom upravujú povinnosti daňovníkov poskytujúcich v Slovenskej republike služby prepravy a ubytovania a prepravy. Tí daňovníci, ktorí využívajú na sprostredkovanie predaja svojich služieb zahraničné digitálne platformy, sú povinní zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy, ak si tieto platby uplatňujú ako daňový náklad. Daň sa zrazí vo výške 19% alebo vo výške 35%, ak sú prijímateľom platby daňovníci z nezmluvných štátov (§2x Zákona o dani z príjmov). Zrážkovú daň je potrebné odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola vykonaná platba. Prvýkrát táto povinnosť vznikla 15. februára 2018.

Zároveň operátorom zahraničných digitálnych platforiem sprostredkujúcim služby prepravy a ubytovania v Slovenskej republike vzniká povinnosť registrovať stálu prevádzkareň. Stálu prevádzkareň je potrebné zaregistrovať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, t.j. do konca februára 2018, ak boli služby sprostredkovania opakovane poskytnuté v januári 2018. Operátorom digitálnych platforiem vzniká stála prevádzkareň bez ohľadu na to, či sú zo štátov s ktorými Slovenská republika uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo zo štátov s ktorými Slovenská republika takúto zmluvu uzatvorenú nemá.

Zaregistrovanie stálej prevádzkarne zahraničného operátora digitálnej platformy umožní, aby daňovníci poskytujúci služby prepravy alebo ubytovania nemuseli zrážať daň z platieb za sprostredkovanie. Ak si zahraniční operátori digitálnych platforiem nesplnia povinnosť zaregistrovať v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, správca dane ju zaregistruje z úradnej moci.

Upozornenie: Je preto v záujme poskytovateľov služieb prepravy a ubytovania spolupracovať so správcom dane na identifikácii zahraničných digitálnych platforiem sprostredkujúcich služby prepravy a ubytovania, pretože sa týmto zbavia povinnosti zrážať daň z platieb za sprostredkovanie.

Ak na území SR vykonáva činnosť rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje výlučne podľa definície ustanovenej v zákone o dani z príjmov (t.j. podľa vyššie uvedených znakov).

Avšak ak na území SR činnosť vykonáva rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je potrebné posudzovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne na účely tejto zmluvy. Stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikne v tom prípade, ak sú splnené podmienky pre jej vznik tak podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa zmluvy.

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je vymedzený tzv. „negatívny zoznam činností“ vykonávaných pre podnik, ktoré vylučujú vznik stálej prevádzkarne (sú to činnosti spadajúce do rozsahu pomocných alebo podporných činností).

• Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR - § 16 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy. Patria sem aj príjmy spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a iné.

Za príjem zo závislej činnosti sa považuje aj príjem z činnosti, ktorú nerezident SR vykonáva na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom SR).

Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti je oslobodený od dane na území SR vtedy, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o príjmy umelca, športovca alebo artistu (alebo príjmy z podobných činností) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni.

V prípade, že nie sú splnené uvedené podmienky, bude príjem nerezidenta SR na území SR podliehať zdaneniu v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (článok „Závislá činnosť“ v prípade zmluvného štátu).

Z príjmov zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný platiť preddavky na daň podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí.

Ak nerezident SR vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, túto povinnosť (platiť preddavky) má podľa § 34 ods. 7 zákona o dani z príjmov on sám. Preddavky na daň sa vypočítajú z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet nerezidenta SR v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pri použití sadzby dane v zmysle zákona o dani z príjmov. Nerezident SR je povinný preddavky platiť miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu). Miestne príslušný daňový úrad nerezidenta SR je daňový úrad podľa miesta jeho obvyklého zdržiavania sa, alebo podľa miesta výkonu závislej činnosti. Preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je nerezident SR povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

Svoju daňovú povinnosť z príjmov zo závislej činnosti si nerezident SR po skončení zdaňovacieho obdobia môže vysporiadať dvomi spôsobmi. Ak na území SR poberá zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. V prípade, že ho o vykonanie ročného zúčtovania nepožiada, podá sám daňové priznanie.

Príklad č. 1:

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva na území SR na dohodu o vykonaní práce českého rezidenta. Kde sa majú platiť preddavky na daň z tejto závislej činnosti? V SR alebo v ČR? Je rezident ČR povinný podať na území SR daňové priznanie z týchto príjmov?

Odpoveď:

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a článku 14 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR sa príjem daňového rezidenta Českej republiky zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa so sídlom na území SR zdaňuje na území Slovenskej republiky.

Slovenský platiteľ príjmu (platiteľ dane) zráža preddavky na daň z tohto príjmu v súlade § 35 zákona o dani z príjmov a má rovnaké povinnosti ako u ostatných rezidentných (slovenských) zamestnancov (napr. uvádzanie v mesačnom prehľade).

Po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné tento príjem na území SR vysporiadať buď prostredníctvom daňového priznania, ktoré podá nerezidentný daňovník alebo prostredníctvom ročného zúčtovania, ktoré vykoná slovenský zamestnávateľ, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Na území ČR bude tento zamestnanec zdaňovať svoje celosvetové príjmy (tzn. súčasťou príjmov budú aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR) a eliminovať dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR metódou uvedenou v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Poznámka: Opačný prípad kedy slovenský občan poberá príjmy v zahraničí, otázka : Rezident SR s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí a jeho povinnosť podať daňové priznanie v SR.

Daňovník bol v roku 2017 zamestnaný v ČR u českého zamestnávateľa. Svoje príjmy si tam riadne vysporiadal prostredníctvom daňového priznania. Bol povinný napriek tomu podať daňové priznanie aj na Slovensku, ak mu neplynuli žiadne príjmy zo zdrojov v SR ? Ako zamedzí dvojitému zdaneniu?

Odpoveď: Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný deklarovať v SR svoje celosvetové príjmy. Z tohto dôvodu je povinný vo svojom daňovom priznaní v SR uviesť aj príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v ČR. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov môže daňovník v daňovom priznaní v SR uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu. Daňovník s príjmami zo zdrojov v zahraničí vypisuje aj údaje v IX. oddiele daňového priznania FO typu A, kde uvedie kód štátu (ČR má kód štátu 203), príjmy a výdavky (výdavkom pri závislej činnosti je poistné platené zamestnancom).

• Príjem charakteru tzv. priemyselných licenčných poplatkov - § 16 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o dani z príjmov

Ide o príjem nerezidenta SR, ktorý mu plynul z úhrad od rezidenta SR a od stálej prevádzkarne nerezidenta SR za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva. Ide napr. o úhrady za poskytnutie práv na použitie (resp. za použitie) počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a iné.

Z uvedených príjmov sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa zákona o dani z príjmov. Výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu.

V zmluvách uvedená problematika spadá do článku „Licenčné poplatky“. Ak ide o rezidenta so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte EÚ a EHP, môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov a takto zaplatenú daň v našej republike považovať za preddavok na daň.

Ak platiteľ dane (príjmu) vypláca príjem za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) daňovníkovi nezmluvného štátu, uplatní výšku zrážkovej dane výlučne podľa zákona o dani z príjmov, t.z., že zrazí daň z takého príjmu vo výške 35 %.

Príklad č. 2 :

Slovenská spoločnosť (platiteľ DPH) bude vyplácať fyzickej osobe s bydliskom na Ukrajine licenčný poplatok za použitie zákazkového softvéru. Vyplýva platiteľovi licenčného poplatku (slovenskej spoločnosti) povinnosť z tejto platby zraziť a zaplatiť 19 % daň na Slovensku?

Odpoveď: V prípade, že ide o zákazkový softvér, ktorým sa rozumie špecifický softvérový produkt, ktorý bol vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. bol prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom, platba za poskytnutie práva na jeho použitie alebo za použitie má na daňové účely charakter tzv. priemyselného licenčného poplatku a spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov.

V zmluve medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v spadá predmetný príjem do rámca článku 12 („Licenčné poplatky“) a je zdaniteľný v štáte zdroja (SR), ak je však príjemca (rezident Ukrajiny) skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy. Predmetný príjem je na území SR zdaňovaný prostredníctvom slovenského platiteľa príjmu (platiteľa dane) v súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov.

Pričom podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie skutočného vlastníka licenčných poplatkov (rezidenta Ukrajiny) platiteľovi licenčných poplatkov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto poplatkov.

• Príjmy z predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR - § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov

Ak má nerezident SR príjmy z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani príjmov), prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov resp. z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na našom území, takýto príjem sa považuje za zdaniteľný na našom území v súlade so zákonom o dani z príjmov ako aj v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade zmluvného štátu).

• Ak na našom území nerezident SR predá nehnuteľnosť, ktorá je tu umiestnená, zdanenie príjmov sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade jej existencie).

• Ak na našom území nerezident SR prenajme nehnuteľnosť, ktorá je tu umiestnená, zdanenie príjmov podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade jej existencie).

V prípade, že v zdaňovacom období nerezident SR dosiahne príjmy z predaja alebo prenájmu (alebo iného využitia) nehnuteľnosti, svoju daňovú povinnosť si na území SR vysporiada podaním daňového priznania po skončení zdaňovacieho obdobia. U daňovníkov, ktorí nie sú daňovými rezidentmi členských štátov Európskej únie a EHP, je slovenský platiteľ príjmu povinný z vyplácaného príjmu zraziť preddavok na zabezpečenie dane. Uvedené platí za predpokladu, že predmetné príjmy nie sú od dane oslobodené v súlade so zákonom o dani z príjmov alebo podľa medzinárodnej zmluvy.

Príklad č. 3: Fyzická osoba, rezident ČR, predal v roku 2018 nehnuteľnosť, ktorú kúpil od slovenského rezidenta v roku 2017 a ktorá sa nachádza na území SR. Bude táto osoba povinná na území SR podať daňové priznanie a z toho príjmu zaplatiť daň z príjmu v SR?

Odpoveď: Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike.

Nakoľko predmetný príjem nie je podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane nakoľko nie je splnená podmienka vlastníctva tejto nehnuteľnosti najmenej 5 rokov, ide o zdaniteľný príjem, ktorý si daňovník, rezident ČR vysporiada na území SR osobne prostredníctvom podaného daňového priznania v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov. K uvedeným príjmom si daňovník môže uplatniť daňové výdavky uvedené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 4: Daňový rezident Veľkej Británie v roku 2018 prenajímal svoj byt na Slovensku. Aké sú jeho daňové povinnosti v SR? Bude musieť tieto príjmy zdaniť na území SR ? Jeho príjem za rok 2018 bol 8 000 EUR.

V súlade s článkom 6 („Príjmy z nehnuteľného majetku“) Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku môže byť príjem z nehnuteľného majetku zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený (Slovenská republika). Výraz „môže byť zdanený“ v žiadnom prípade neznamená, že daňovník si môže vybrať štát, ktorom bude tento príjem zdanený, ale dáva SR právo, resp. možnosť, zdaniť takýto príjem, ktorý plynie rezidentovi Veľkej Británie. Či SR takéto právo využije, závisí od jej vnútroštátnych daňových predpisov.

V súlade s § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov je príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR aj príjem z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) oslobodené do výšky 500 eur. Do základu dane daňovníka sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Daňovník si k dosiahnutým príjmom môže uplatniť prislúchajúce daňové výdavky, ktoré mu zákon o dani z príjmov umožňuje. Nakoľko ide o zdaniteľný príjem na území SR, predmetný daňovník, rezident Veľkej Británie je povinný na území SR osobne si vysporiadať svoju daňovú povinnosť cez podané daňové priznanie v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov a v lehote podľa § 49 tohto zákona.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy