CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Predložená novela zákona o DPH od 1.1.2019

Aktuálne štádium materiálu: Medzirezortné pripomienkové konanie

Hlavné body v predkladanej novele zákona o DPH

Zrušenie zábezpeky na daň

§ 4c sa vypúšťa (§ 4c zákona o DPH upravuje zábezpeku na DPH).

V predkladanej novele sa navrhuje tento inštitút vypustiť. Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 31. januára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na dani. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku.

Zmena v definícii obratu pre účely registrácie za platiteľa dane

Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH.

Navrhované znenie v predkladanej novele:

§ 4 ods. 7 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.“.

Pôvodné znenie paragrafu:

§ 4 ods. 7 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo.

Poznámka: V záujme jednotného postupu pri uplatňovaní § 4 ods. 7 zákona o DPH (aktuálne platné znenie v zákone o DPH) Ministerstvo financií SR vydalo Usmernenie č. MF/12 860/2004-73, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb.

Otázka: Zahŕňa sa prijatá záloha pred dodaním tovaru alebo služby v tuzemsku do obratu?

Riešenie: Zdaniteľná osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zahŕňa do obratu príjmy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si zahrnie aj prijatú zálohu.

Zdaniteľná osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva zahŕňa do obratu výnosy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si nezahrnie prijatú zálohu, pretože prijatá záloha nie je výnosom. (postup podľa aktuálne plateného zákona o DPH)

Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania.

Na základe novej definície uvedenej v návrhu novely sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

V súvislosti s novou definíciou obratu sa doplnilo do zákona prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že do obratu po 1.1.2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Spresnenie pri bezodplatnom dodaní (§ 8 ods. 3 zákona o DPH)

Navrhované ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH (t.j. pri dodaní sa potom neuplatňuje DPH na výstupe), podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH.

Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH (t.j. ak si neuplatnil odpočítanie dane tak ani tieto súčasti by nepodliehali dani). Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES".

Ďalej v § 22 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.“.

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

Finančný lízing

(má sa posúdiť ako dodanie tovaru), úpravy v nasledujúcich paragrafoch:

Úpravy v § 8 ods. 7, § 11 ods. 1 a 3 zákona o DPH

V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá vyjasnila pojem finančných lízingov, ktoré sa majú posúdiť ako dodanie tovaru, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu, prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa. Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu,

doplnený nový § 9a zákona o DPH a nový odsek v § 22 zákona o DPH (základ dane).

Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy.

Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy.

V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja.

Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie pravidiel DPH v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie.

V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz.

Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu.

Následné prevody jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene, sa na účely pravidiel DPH budú považovať za dodanie prislúchajúceho tovaru alebo služieb, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude považované za samostatnú transakciu na účely DPH.

Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový.

Pôjde napríklad poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz.

V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby.

V súlade s článkom 73a smernice 2016/1065 sa v § 22 ods. 10 navrhuje, aby základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1, bola suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, navrhuje sa, aby základom dane bola suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.

Navrhované úpravy sa budú vzťahovať na poukazy vydané po 31. decembri 2018.

Elektronicky dodávané služby,

Zmeny v § 16 ods. 14 až 20 a § 68 zákona o DPH

V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „ vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby.

V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14 zákona o DPH, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb.

Poznámka: Podľa aktuálne platného znenia má slovenský poskytovateľ iba dve možnosti:

a) buď sa zaregistruje v štátoch, kde sú odberatelia (nezdaniteľné osoby)usadení a daň odvedie prostredníctvom vnútroštátneho priznania k DPH v jednotlivých štátoch

alebo

b) požiada slovenského správcu dane o osobitnú úpravu MOSS a daň odvedie za jednotlivé štáty prostredníctvom osobitného daňového priznania, podaného v rámci jednotného kontaktného miesta, ktoré si určil podľa miesta usadenia svojej spoločnosti v SR.

Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.

V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb.

Podľa navrhovaných zmien bude miesto dodania týchto služieb členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v bežnom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.

Navrhovaná úprava však v § 16 ods. 16 dáva takýmto poskytovateľom právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas kalendárneho roka, v ktorom sa tak rozhodol, ako aj počas celého nasledujúceho kalendárneho roka.

Predkladanými zmenami sa tak sleduje zníženie administratívneho zaťaženia pre tých poskytovateľov vybraných digitálnych služieb, ktorých dodania nezdaniteľným osobám do iných členských štátov možno charakterizovať ako príležitostné.

Keďže takíto poskytovatelia by vo väčšine prípadov nemali byť registrovanými platiteľmi dane podľa § 4, v prípade, že sa nerozhodnú uplatňovať ako miesto dodania miesto usadenia nezdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom vybranej digitálnej služby, na dodania predmetných služieb nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte nebudú uplatňovať DPH.

Ak by však boli registrovanými platiteľmi dane, dodania týchto digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v inom členskom štáte budú podliehať DPH podľa sadzby platnej pre dodania predmetných služieb v Slovenskej republike.

V súvislosti s navrhovanou zmenou miesta dodania vybraných digitálnych služieb sa v § 68 spresňuje, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b sa bude vzťahovať len na vybrané digitálne služby, ktorých miestom dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby.

Osoby s osobitným vzťahom k platiteľovi dane (rozšírenie okruhu osôb)

V § 22 ods. 9 písm. h) sa za slová „štatutárny orgán“ vkladá čiarka a slová „alebo spoločník“ sa nahrádzajú slovami „spoločník alebo člen“.

Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združení príp. družstiev.

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

1. Zadefinovanie pojmu „prvá kolaudácia“ pre účely počítania 5 ročnej lehoty na uplatnenie oslobodenia pri dodaní nehnuteľnosti

Aktuálne platné znenie:

Podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane a toto svoje rozhodnutie je povinný písomne oznámiť príjemcovi plnenia najneskôr v lehote na vyhotovenie faktúry podľa § 73. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.

Informácia: Ak sa inak oslobodenú nehnuteľnosť predávajúci platiteľ rozhodne zdaniť postupuje pri dodaní takejto nehnuteľnosti aj podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH (§ 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH).

Poznámka: Či dodanie nehnuteľnosti sa uskutoční v režime s oslobodením od DPH alebo s DPH (pozor aj na povinnosti prenosu platiť daň na odberateľa v súlade s § 69 ods. 12 Zákona o DPH) bude mať vplyv na možnosť a aj rozsah odpočítania dane podľa § 49 - § 54a Zákona o DPH, napríklad v § 54 Zákona o DPH je uvedená úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku, v prípade nehnuteľností sú to napríklad stavby, budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu (Stavebný zákon). Platiteľ DPH, ktorý obstaral investičný majetok s DPH, pri ktorom si aj uplatnil DPH na vstupe má povinnosť sledovať, či nedošlo k zmene účelu jeho použitia, pričom postupujeme v súlade s § 54 , § 54a Zákona o DPH.

Novelou navrhované znenie v § 38 ods. 1 zákona o DPH:

• V § 38 odsek 1 znie:

„(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa prvej kolaudácie stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Na účely prvej vety sa prvou kolaudáciou stavby rozumie

a) kolaudácia, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel,

b) kolaudácia, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce predstavujú hodnotu najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c) kolaudácia, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.“.

Komentár: V navrhovanej novele zákona o DPH došlo ku zadefinovaniu pojmu „prvá kolaudácia“, ktorá je dôležitá na počítanie uplatnenia oslobodenia pri predaji nehnuteľnosti.

V novele sa navrhuje v § 38 odseku 1 spresniť časový moment, s ktorým je spojené začatie počítania 5-ročného obdobia, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu. Navrhovaným ustanovením sa preto definuje prvá kolaudácia, ktorou je predovšetkým prvá kolaudácia novej stavby.

Ako však vyplýva z názoru generálneho advokáta vo veci C-308/16 Kozuba Premium Selection smernica o DPH umožňuje zdaniť nielen dodanie „nových“ budov, ale aj dodanie „použitých alebo starých“ budov, ale len vtedy, ak boli tieto použité alebo staré budovy prestavané do takej miery, že ich v skutočnosti možno považovať za nové. Prestavba budovy má z tohto hľadiska rovnakú ekonomickú funkciu (vytvorenie pridanej hodnoty), akú kedysi mala pôvodná výstavba. Z uvedeného dôvodu v intenciách spomínanej judikatúry sa rozšírením definície „prvej kolaudácie“ spresňuje, že prvou kolaudáciu sa rozumie aj kolaudácia v súvislosti so zmenou účelu používania stavby, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 30 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác a taktiež kolaudácia rekonštrukcie stavby, avšak len za predpokladu, že hodnota stavebných prác bola najmenej 30 % z hodnoty stavby pred začatím prác. Pre naplnenie tejto definície bolo nevyhnutné zákonom stanoviť, čo sa považuje za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác“. Vzhľadom na to, že predmetom prestavby resp. rekonštrukcie sú najmä staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu, navrhuje sa, aby hlavným ukazovateľom pre porovnanie bola hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou.

2. Prenájom nehnuteľnosti

Aktuálne platné znenie:

§ 38 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.

Novelou sa navrhuje ešte do § 38 ods. 5 pripojiť obmedzenie

V § 38 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem nájmu bytu, rodinného domu alebo ich častí a nájmu apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome.“.

Poznámka: Ide o rozšírenie obmedzenia možnosti rozhodnúť sa, že prenájom nebude oslobodený od dane podľa druhu nehnuteľnosti.

Pri prenájme zdaniteľným osobám totiž bolo pre platiteľa DPH výhodnejšie rozhodnúť sa pre prenájom s DPH aby nemusel sledovať či nemá nárok na odpočítanie dane vôbec resp. má nárok na odpočítanie DPH v pomernej výške. Ak sa znenie v navrhovanej novele zákona o DPH schváli bude musieť uplatniť oslobodenie prenájmu aj voči zdaniteľnej osobe ak pôjde o nájom bytu, rodinného domu alebo ich častí a nájmu apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome a pri obstaraní takejto nehnuteľnosti nebude mať nárok na uplatnenie DPH na vstupe t.j. uplatnenie si odpočítania dane lebo ju bude používať iba na oslobodené činnosti (prenájom oslobodený od dane).

Upozornenie: Po schválení novely bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak bude táto určená na bývanie.

V záujme dodržania zásady legitímneho očakávania sa navrhuje, aby sa táto zmena týkala len tých zmluvných vzťahov (zmlúv o nájme bytu), ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti zákona, § 85kg ods. 4 zákona o DPH – prechodné ustanovenia (Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzavreté po 31. decembri 2018.“.)

Poznámka: V zmysle § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH je nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane, s výnimkou nájmu:

• v ubytovacích zariadeniach (poznámka: v § 38 ods. 4 je zadefinovanie ubytovacieho zariadenia),

• nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,

• nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov a

• nájmu bezpečnostných schránok.

Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že nájom nehnuteľnosti zdaní (podľa teraz platného znenia zákona o DPH uvedené v § 38 ods. 5 zákona o DPH), ale len v tom prípade, ak je nájom poskytnutý pre zdaniteľnú osobu (napr. pre podnikateľa, ktorý je alebo nie je platiteľom DPH). Ak platiteľ prenajíma nehnuteľnosť viacerých zdaniteľným osobám, môže sa rozhodnúť, či nájom zdaní pre všetkým nájomcov alebo len pre niektorých nájomcov.

Upozornenie: Ak platiteľ prenajíma nehnuteľnosť súkromnej osobe (nezdaniteľnej osobe), nájom je vždy oslobodený od dane (okrem výnimiek v § 38 ods. 3 zákona o DPH kedy je nájom vždy s DPH).

Avšak z praktického hľadiska keďže nájom nehnuteľnosti platitelia dane zväčša poskytujú popri svojej hlavnej výrobnej alebo obchodnej činnosti, ktorá podlieha dani na výstupe, je pre prenajímateľa výhodnejšie zdaňovať nájom nehnuteľnosti (pri nájme zdaniteľnej osobe), pretože následne nemusia z prijatých tovarov a služieb, ktoré použijú aj na účely prenájmu a aj na účely zdaňovanej činnosti odpočítavať daň v pomernej výške (§ 50 zákona o DPH), uplatňovať tzv. koeficient, resp. nemajú nárok na odpočítanie dane vôbec alebo sledovanie zmeny účelu podľa § 54 zákona o DPH.

Navrhovanou novelou sa však ďalej rozširuje kedy bude musieť prenajímateľ bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) – t.j. aj na zdaniteľnú osobu vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, a to vtedy ak bude táto určená na bývanie.

3. Úplne nové doplnenie do § 38 zákona o DPH (dodanie nehnuteľnosti)

Novelou navrhované doplnené znenie:

§ 38 zákona o DPH sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Platiteľ, ktorý dodáva stavbu, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 38 odseku 1, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane okrem dodania stavby určenej na bývanie. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

(8) Ustanovenia odsekov 1 a 7 sa vzťahujú aj na dodanie samostatného bytu a dodanie samostatného apartmánu určeného na bývanie v bytovom dome, ktoré boli súčasťou kolaudácie podľa § 38 odseku 1.“.

Poznámka: Novelou navrhované doplnenie obmedzenia pre rozhodnutie sa neoslobodiť dodanie nehnuteľnosti (zadefinovanej v § 38 ods. 1 zákona o DPH) čo bude mať vplyv na ďalšie povinnosti platiteľov dane, a to úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH.

Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť možnosť zdanenia tejto nehnuteľnosti (poznámka: Do navrhovanej novely takéto obmedzenie v zákone o DPH nebolo a z toho bude vyplývať, že sa daňovým subjektom rozšíri povinnosť vrátenia odpočítanej dane z nehnuteľnosti v nadväznosti na § 54 zákona o DPH – úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku) .

Podľa Ministerstva financií cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti.

V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH), bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu).

Pokiaľ bude platiteľ dane predávať samostatne byt alebo bytový apartmán v bytovom dome, oslobodenie od dane sa posúdi podľa doby, ktorá uplynula od prvej kolaudácie bytového domu v zmysle novonavrhovaného § 38 odseku 1 písm. a), b) alebo c).

Povinnosť opraviť odpočítania dane

• V § 53 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

§ 53 ods. 3 zákona o DPH, povinnosť opraviť odpočítanú daň má aj platiteľ, ktorý odpočítal daň na základe vzniku daňovej povinnosti z prijatej platby podľa § 19 ods. 4, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, je na základe objektívnych skutočností zrejmé, že nedôjde k dodaniu tovaru alebo dodaniu služby, na ktorú sa platba vzťahuje; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na platbu vzťahujúcu sa na dodanie tovaru alebo dodanie služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastanú objektívne skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že nedôjde k dodaniu tovaru alebo dodaniu služby.“.

Podľa § 19 ods. 4 vzniká platiteľovi dane, ktorý má dodať tovary alebo služby, daňová povinnosť dňom, kedy prijme platbu pred ich dodaním, a to v rozsahu prijatej platby.

V prípade, že je budúcim odberateľom týchto tovarov alebo služieb iný platiteľ dane, vzniká mu v rozsahu a za podmienok stanovených v § 49 a v § 51 právo odpočítať daň zo zaplatenej sumy.

Uvedené pravidlá tak predstavujú výnimku zo základnej zásady, podľa ktorej predmet dane predstavujú dodávky tovarov alebo služieb uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá pri predmetnom dodaní koná ako taká.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napríklad C – 107/13 FIRIN OOD) sa navrhuje stanoviť platiteľovi dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z poskytnutej platby na budúce dodanie tovarov alebo služieb, povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane z poskytnutej platby, ak na základe objektívnych skutočností vyjde najavo, že sa dodanie tovarov alebo služieb, na ktoré poskytol preddavok, neuskutoční.

Takýmito skutočnosťami môže byť napríklad vyhlásenie konkurzu na majetok dodávateľa, po ktorom sa nepokračuje v prevádzkovaní podniku, alebo výmaz právnickej osoby, ktorá má dodať tovar alebo služby, z obchodného registra.

Navrhuje sa, aby opravu odpočítanej dane bol platiteľ dane povinný vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom nastanú tieto skutočnosti.

V prípade, že platiteľ dane poskytol preddavok na budúce dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých je on ako odberateľ osobou povinnou platiť daň, súčasne s opravou odpočítanej dane vykoná aj opravu základu dane.

Zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie.

Za § 54c sa vkladá § 54d, ktorý znie:

㤠54d

(1) Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

(2) Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ hnuteľný hmotný majetok nadobudol.

(3) Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.“.

Navrhuje sa zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie.

Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie.

Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie.

Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 zákona.

Zmeny v tuzemskom prenose daňovej povinnosti

• V § 69 ods. 12 písm. f) a g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3,“.

Aktuálne platné znenie v zákone o DPH :

§ 69 ods. 12 zákona o DPH, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

Písm. f) dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka,ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu,

Písm. g) dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a),

Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac.

Avšak novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP).

Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j. nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti.

Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci v rozpore s § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru.

V záujme odstránenia týchto problémov sa navrhuje vylúčiť prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy