CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Obchodovanie s krajinami mimo EÚ (tretie krajiny) – 1. časť (Ing. Ivana Glazelová)

Pri obchodovaní s krajinami mimo EÚ (tzv. tretie krajiny) môžu byť faktúry vystavené aj v inej mene ako je mena EUR, menu EUR si môžu vybrať tiež resp. je faktúra vystavená v cudzej mene informatívne ale zároveň je na faktúre uvedený aj pevný prepočet na menu EUR v ktorej požadujú úhradu. Alebo je na faktúre uvedená iba mena danej krajiny resp. si vyberú na danú transakciu nejakú inú menu napríklad pri obchodovaní s ruským dodávateľom je na faktúre uvedená mena USD a v mene USD požadujú aj úhradu.

V uvedenom článku sa budeme v 1. časti zaoberať najskôr základnými definíciami a problematikami ako je napríklad stanovenie správneho dátumu dodania pri tovaroch a službách a tiež princípmi oceňovania transakcie v cudzej mene. V ďalších častiach sa budeme zaoberať prijatými a poskytnutými službami do tretích krajín, dovozom a vývozom tovaru.

Pohľadávky a záväzky v cudzej mene

Prvotnú informáciu ku oceňovaniu sa dozvieme v § 24 Zákona o účtovníctve, kde sú upravené spôsoby oceňovania.

Pohľadávky a záväzky voči odberateľom a dodávateľom v cudzej mene

§ 24 ods. 1 Zákona o účtovníctve: Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,

c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.

§ 24 ods. 2 Zákona o účtovníctve: Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska) (ďalej len „referenčný kurz“),

a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,

b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c) v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Použitie kurzu a preddavky

Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý preddavok alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 Zákona o účtovníctve, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch ako je napríklad zúčtovanie preddavku (do výšky poskytnutého a prijatého preddavku).

Zákon o DPH

Zákon o DPH tiež upravuje prepočet základu dane pre účely výpočtu DPH, a to v § 26 zákona o DPH (prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane).

(1) Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka.

Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

Poznámka: V ostatných prípadoch postupujeme podľa Zákona o účtovníctve a postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, čo je vlastne skoro identické s odstavcom 1 (a to deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti) rozdiel je napríklad pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu pretože tam je v zákone o DPH povedané, že daňová povinnosť vzniká podľa § 20 zákona o DPH (t.j. pre účely prepočtu na eurá základu dane a DPH) pričom ocenenie záväzku voči dodávateľovi sa už realizuje kurzom podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Pri službách je z pohľadu zákona o DPH deň vzniku daňovej povinnosť ustanovený v § 19 zákona o DPH, čo je identické so zákonom o účtovníctve a s postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve.

(2) Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.

Poznámka: V tomto prípade výpočet DPH a jej prepočet colným kurzom zrealizuje colnica.

(3) Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0, 005 eura nadol a od 0, 005 eura vrátane nahor.

Poznámka: V jednotlivých ustanoveniach zákonov sa môžeme stretnúť s informáciou, že použijeme kurz ECB alebo NBS. Je to preto, že kurz NBS sa používa vtedy ak ide o menu, ktorej kurz ECB nevyhlasuje.

Účtovníctvo (deň uskutočnenia účtovného prípadu)

Vystavený účtovný doklad obsahuje spravidla 3 rôzne druhy dátumov:

• Dátum vystavenia účtovného dokladu,

• Dátum dodania (dátum uskutočnenia účtovného prípadu)

• Dátum splatnosti.

Pričom na účely účtovania je pre nás dôležitý deň uskutočnenia účtovného prípadu, resp. deň splnenia dodávky.

Ak je však na účtovnom doklade uvedený iba dátum vystavenia, tento sa považuje aj za deň uskutočnenia účtovného prípadu, čo vyplýva z § 10 zákona o účtovníctve, kde je uvedené, že účtovný doklad musí obsahovať dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia. To znamená, že ak na doklade nie je uvedený dátum dodania má sa za to, že dátum vystavenia sa považuje aj za dátum dodania. Dokonca aj v zákone o DPH je v § 74 (obsah faktúry) v odstavci 1 uvedené, že na faktúre dátum dodania nemusí byť uvedený ak sa neodlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry.

Deň uskutočnenia účtovného prípade je riešený aj v § 2 postupov účtovania v PÚ, kde je uvedené, že:

(1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

(2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Pri službách je to jednoduchšie pretože splnenie dodávky pri službe je deň poskytnutia služby. Ak sa služba poskytuje určité obdobie, tak je dňom uskutočnenia účtovného prípadu jej ukončenie alebo ukončenie dohodnutej etapy a podobne.

Pre účely zákona o DPH je to vlastné identické. V § 19 ods. 2 zákona o DPH je uvedené, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Opakové dodania služby sú v zákone o DPH upravené v § 19 ods. 3 zákona o DPH, napríklad ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e) zákona o DPH. To znamená, že osobitné úpravy sú ešte pri službách upravené aj v § 19 ods. 3 písmenách a) až e) zákona o DPH. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva.

Ako sme už uvádzali v § 2 postupov účtovania v PÚ je upravené, čo považujeme za deň uskutočnenia účtovného prípadu. V zásade by sa dalo povedať, že je to deň, keď nastanú právne účinky daného vzťahu. Ako príklad by sa dal uviesť deň splnenia dodávky. Splnenie dodávky je v zásade závislé od znenia obchodnej zmluvy (napríklad, je to odovzdanie tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho).

V praxi často dochádza k omylu, tým, že si účtovné jednotky určia, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, keď sa účtovná jednotka dozvedela o týchto skutočnostiach.

Účtovné jednotky si totiž mylne vykladajú text uvedený v § 2 ods. 1 postupov účtovania v PÚ (deň uskutočnenia účtovného prípadu), a to časť kde je uvedené „alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti“.

Zo znenia Postupov účtovania však vyplýva, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, keď má účtovná jednotka k dispozícií doklady vtedy, ak sa deň uskutočnenia účtovného prídu nedá stanoviť na základe predchádzajúcich prípadov.

Pri dodávke tovaru dňom uskutočnenia účtovného prípadu teda nie je deň, keď má účtovná jednotka k dispozícii faktúru ale deň splnenia dodávky.

Odlišne je riešený deň uskutočnenia účtovného prípadu pri prevode a prechode nehnuteľnosti. V tomto prípade je uzavretá zmluva platná, ale účinnosť nadobudne až právoplatnosťou povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Štandardne je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň právoplatnosti povolenia vkladu. Ak však nový vlastník prevezme nehnuteľnosť pred právoplatnosťou povolenia vkladu a začne nehnuteľnosť využívať, je dňom uskutočnenia účtovného prípadu dátum prevzatia nehnuteľnosti. Obdobne sa postupuje aj pre daňové účely, t.j. na účely dane z príjmov aj dane z pridanej hodnoty, musí to byť však v zmluve uvedené a je potrebné mať podpísané preberacie protokoly, ktoré preukazujú, že dochádza ku užívaniu nehnuteľnosti na základe odovzdania a prijatia nehnuteľnosti do užívania ešte pred uskutočneným vkladom do katastra nehnuteľnosti.

Deň uskutočnenia dodávky môže byť pre dodávateľa v určitých prípadoch komplikované.

Pri určení dňa splnenia dodávky je potrebné vychádzať z § 411 až § 419 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú podmienky dodania tovaru. Spôsob, miesto a čas dodania tovaru určuje predovšetkým kúpna zmluva. Ak zmluva takúto úpravu neobsahuje, povinnosť predávajúceho dodať tovar upravuje Obchodný zákonník v ustanoveniach § 412 až § 416. Spôsob a miesto splnenia tejto povinnosti regulujú § 412 a § 413 Obchodného zákonníka, čas dodávky je upravený v § 414 až § 416 Obchodného zákonníka.

Dňom splnenia dodávky môže byť napríklad deň odovzdania dodávky, napríklad tovaru u predávajúceho, a deň prevzatia dodávky, napr. tovaru u kupujúceho, alebo iný deň podľa dohodnutých podmienok medzi kupujúcim a predávajúcim, napr. deň prevzatia dodávky prepravcom, deň prekročenia hranice pri dovážanom tovare a pod.

V zmysle dohodnutých dodacích podmienok to môže byť deň, kedy riziko a zodpovednosť prechádza na kupujúceho, teda deň, kedy začne k tomuto tovaru uplatňovať vlastnícke právo. Tento deň pravdepodobne nastane neskôr, ako začne preprava od predávajúceho do miesta dodania podľa dodacích podmienok. Predávajúci v čase začatia prepravy ešte nemôžu poznať skutočný deň dodania tovaru.

Súčasťou zmluvy alebo súčasťou dokladov bývajú podmienky Incoterms (tzv. dodacie podmienky) tieto sú v medzinárodnom obchode dôležitou náležitosťou kúpnej zmluvy. Určujú povinnosť predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodávkou a prevzatím tovaru.

Dodacie podmienky Incoterms určujú predovšetkým:

- spôsob, miesto a okamih predania tovaru kupujúcemu,

- spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov, ale aj rizík z predávajúceho na kupujúceho,

- ďalšie povinnosti strán pri zaistení dopravy, nakládky, vykládky tovaru, sprievodných dokumentov kontroly, poistenia, colného konania a podobne,

- incoterms ani neurčujú úplne otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru, to znamená, že tie musia byť riešené v kúpnej zmluve,

- incoterms ani nemajú povahu právnej normy a záväznými sa stávajú len vtedy, ak sa na ne text kúpnej zmluvy výslovne odvoláva.

Príklad č. 1 : deň uskutočnenia účtovného prípadu:

Účtovnej jednotke, podnikateľovi dodala firma tovar dňa 16.6.2017 (dodací list), faktúra bola vyhotovená 19.6.2017, ktorá bola doručená poštou 22.6.2017.

Ktorý dátum je deň uskutočnenia účtovného prípadu pre zaúčtovanie záväzku?

Riešenie:

Deň uskutočnenia účtovného prípadu je upravený v § 2 postupov účtovania.

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu podľa citovaného paragrafu postupov účtovania je v tomto prípade deň splnenia dodávky tovaru dňa 16.6.2017, kedy podnikateľovi zároveň vznikol záväzok voči dodávateľovi.

Poznámka: V tomto prípade by mal byť aj na faktúre uvedený dátum dodania 16.6.2017 keďže je rozdielny od dátumu vystavenia.

Otázka: Čo ak by si účtovná jednotka nesplnila povinnosť a neuviedla dátum dodania na faktúre iba dátum vystavenia ale účtovná jednotka odberateľ má dodací list, z ktorého je zjavné, kedy došlo ku dátumu dodania ?

Odpoveď: V podstate mala by uvádzať dátum dodania ako je deň splnenia dodávky ak má o tom vedomosť pri zaúčtovaní daného účtovného prípadu.

Avšak upozorňujeme napríklad, že pri cezhraničnom nadobudnutí tovaru z iného členského štátu (síce sa v našom článku zaoberáme tretími krajinami) ale chceme len upozorniť na odporúčanie Finančnej správy pri uvádzaní dátumu dodania v kontrolnom výkaze pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, kde Finančná správa uviedla, že ak na faktúre nie je uvedený dátum dodania ale je uvedený iba dátum vystavenia faktúry, má sa za to, že dátum vystavenia je zároveň aj dátumom dodania.

Keď si to zhrnieme, tak podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi, ktoré musia spĺňať náležitosti ustanovené v § 10 zákona o účtovníctve.

Ako sme už uvádzali náležitosti, ktoré má účtovný doklad obsahovať, je ustanovená v § 10 zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Medzi náležitosti účtovného dokladu patrí aj dátum vystavenia dokladu a dátum uskutočnenia účtovného prípadu.

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 ods. 1 postupov účtovania je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Pričom v praxi je častým problémom stanoviť „deň splnenia dodávky“ tak u odberateľa (kupujúceho) ako aj u dodávateľa (predávajúceho), nakoľko postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú. Preto pri stanovení dňa splnenia dodávky je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, ktoré deň splnenia dodávky definujú (napr. z Obchodného zákonníka) alebo z medzinárodných predpisov, na základe ktorých je možné deň splnenia dodávky a teda aj deň uskutočnenia účtovného prípadu stanoviť (v internej smernici), napr. dňom splnenia dodávky je deň prevzatia tovaru kupujúcim, alebo na základe zmluvy (dohody) medzi kupujúcim a predávajúcim a pod.

Na základe uvedeného, sme toho názoru, že za deň dodania tovaru (pre účely aj oceňovania podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania ak v zmluve nie je stanovené inak) pri dodaní tovaru do tretieho štátu môžeme považovať aj deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom hlásení. Vychádzame z § 19 ods. 9 zákona o DPH kde je uvedené, že ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru pre účely zákona o DPH sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

Pri dovoze tovaru dodávateľ z tretieho štátu postupuje v zmysle svojich právnych predpisov a máme za to, že ak je na faktúre uvedený dátum dodania riadi sa kupujúci pre účely ocenenia záväzku týmto dátumom ak mu iný dátum nie je známy. Napríklad pri dovoze tovaru trvá dlhší časový úsek než je tovar prijatý na sklad (dovoz tovaru a colné náležitosti sa dokonca mohli zrealizovať v inom členskom štáte), pri prijatí na sklad sa už nič neprepočítava, dátum dodania nemusí byť zhodný s dátumom prijatia tovaru na sklad, dátum dodania vyplýva buď zo zmluvných podmienok resp. z postupu, ktorý uvádzame a pri prijatí na sklad prijímane v tej hodnote v akej bola faktúra ocenená na základe zákona o účtovníctve a postupov účtovania. Vychádzame aj z názoru Finančnej správy, ktorý vydala ku kontrolnému výkazu ku DPH, a to pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu kde uviedla, že ak na faktúre nie je uvedený dátum dodania a je uvedený iba dátum vystavenia, má sa za to, že dátum vystavenia je zároveň aj dátumom dodania pre účely zákona o DPH (síce je to na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a nie z tretieho štátu ale podľa nášho názoru by sa to malo dať aplikovať aj na tieto situácie) a tiež je to aj v súlade s § 10 zákona o účtovníctve, zároveň pokiaľ v zmluve nie je dojednané inak.

Preto odporúčame si tieto náležitosti v smernici upraviť. Pričom ako sme už uviedli, účtovná jednotka sa neriadi tým, že oceňuje záväzok dňom kedy dostala faktúru a dôvodí to tým, že vtedy sa dozvedela o uvedenej skutočnosti, čo je nesprávne ako sme už na to v úvode článku upozorňovali.

Prepočet cudzej meny na menu euro

Pri prepočte cudzej meny postupujeme ako sme už uvádzali podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene účtovná jednotka prepočíta na menu euro referenčným kurzom vyhláseným a určením ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (splnenia dodávky)

Pozor pri preddavkoch: Podľa § 24 ods. 3 postupov účtovania v PÚ, kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý preddavok alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona o účtovníctve, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku.

Prírastok a úbytok cudzej meny (finančné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov)

Úbytok cudzej meny je upravený v § 24 ods. 6 Zákona o účtovníctve, kde je uvedené, že na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

Podľa § 24 ods. 7 Zákona o účtovníctve účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

Prírastok cudzej meny je upravený v § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, kde je uvedené, že na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

To znamená, že na ocenenie úbytku rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu pri úhrade (t.j. napríklad účet vedený v USD, CZK a úhrady realizované následne v mene USD z účtu USD a v mene CZK z účtu vedenom v mene CZK) môžeme použiť na jej úbytok:

• cenu zistenú váženým aritmetickým priemerom alebo

• Spôsob, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO) alebo

• Tzv. všeobecné pravidlo, použitie ktorého sa uchováva i pri oceňovaní úbytku, t.j. na ocenenie úbytku cudzej meny na menu euro, a to že sa môže použiť aj prepočet kurzom ECB (NBS) ku dňu predchádzajúcemu dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

Zvolenú účtovnú metódu pri úbytku si musíme stanoviť v internej smernici a používame ju na všetky účtovné prípady, ku ktorým sa daná účtovná operácia vzťahuje, v internej smernici si stanovujeme aj výber metódy pre ocenenie prírastku cudzej meny na účte alebo v pokladnici v tejto cudzej mene.

V prípade, že realizujeme úhradu záväzku v mene USD a úhradu uskutočňujeme z účtu vedenom v mene EUR, v tomto prípade nám prepočet uhrádzanej sumy v USD realizuje komerčná banka v ktorej máme účet na EUR vedený (t.j. je použitý kurz komerčnej banky v zmysle jej stanoveného kurzového lístka).

Obstarávacia cena a náklady súvisiace s obstaraním

Pri dovoze tovaru (materiálu) a pri účtovaní zásob je potrebné postupovať podľa § 22 postupov účtovania v PÚ (Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní zásob)

Oceňovanie zásob obstarávacou cenou a súvisiace náklady sú upravené v § 22 ods. 2, 3 a 6 postupov účtovania v PÚ.

Zásoby okrem zásob vytvorených vlastnou činnosťou, tzn. zásoby obstarané za odplatu, sa oceňujú obstarávacou cenou, ktorou sa rozumie cena, za ktorú a majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním (napríklad prepravné, clo, provízia) a všetky zníženia tejto ceny (napríklad zľavy z ceny). Tzn. zľavy z ceny sú súčasťou ocenenia zásob ( zľava z ceny sa od obstarávacej ceny odpočítava). Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba. Za zľavu z ceny sa považuje napr. zľava z ceny za odobraté množstvo, a to z dôvodu urýchlenej platby a podobne.

Nákladmi súvisiacimi s obstaraním zásob môžu byť prepravné náklady, pričom ak sú prepravné náklady dodané externými službami, nie je problém ich zahrnúť do obstarávacej ceny zásob. Ak je prepravné dodané vlastnými dopravnými prostriedkami, tieto náklady by mali byť aktivované do obstarávacej ceny.

Postupy účtovania nám dokonca umožňujú, že obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch si rozdeliť, a to na obstarávaciu cenu, za ktorú sa majetok obstaral (myslíme samotnú hodnotu zásob) a náklady súvisiace s obstaraním týchto zásob.

V tomto prípade je potom potrebné použiť 2 analytické účty, napríklad pri účte 112 – materiál by sme na účet 112 01 – Materiál v cene obstarania naúčtovali základnú obstarávaciu cenu materiálu, čo je vlastne jeho nákupná cena bez súvisiacich nákladov a na účte 112 02 – Náklady súvisiace s obstaraním by sme účtovali všetky ostatné náklady súvisiace s obstaraním, ako je napríklad preprava súvisiaca s obstaraním tovaru, clo atď.

Pri vyskladnení týchto zásob sa tieto náklady súvisiace s obstaraním tohto materiálu alebo tovaru, (tovar účtujeme na účty 131, 132 + vytvorené analytické účty zvlášť na náklady súvisiace s obstaraním) rozpúšťajú t.j. zúčtujú do nákladov spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, je potrebné mať nastavený kalkulačný vzorec pre zúčtovanie týchto nákladov súvisiacich s obstaraním pri vyskladňovaní daného materiálu resp. tovaru.

Vznik daňovej povinnosti pri službách

Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služieb je upravený v § 19 zákona o DPH, kde je v § 19 ods. 2 zákona o DPH uvedené, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby resp. v § 19 ods. 3 zákona o DPH je upravený vznik daňovej povinnosti pri opakovane poskytovaných dodaniach tovaru alebo služieb.

Daňová povinnosť pri službe prijatej zo zahraničia (služby dodané zahraničnou osobou z tretieho štátu)

Daňová povinnosť pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby podľa zákona o DPH, vzniká dňom dodania takejto služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené.

Prijímateľ služby je povinný platiť daň z prijatej služby, musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná (vykonané tzv. samozdanenie služby – tzn. daň na výstupe), a to aj v prípade, ak o dodaní služby nevyhotovil poskytovateľ služby faktúru a pri vzniku takejto situácie základ dane by mal prijímateľ služby určiť na základe zmluvy.

Následne pri odpočte DPH na vstupe postupuje daňovník v súlade s § 49 až § 51 zákona o DPH, pričom pri uplatňovaní si DPH na vstupe pri službách ktoré sme si tzv. „samozdanili“ daňou na výstupe z dôvodu prenosu daňovej povinnosti na nás je v § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH uvedené, že platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 a v nadväznosti na § 51 zákona o DPH (uplatnenie práva na odpočítanie dane) je v § 51 ods. 1 uvedený § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH kde je uvedené, že právo na tento odpočet podľa § 49 ods. 2 písm. b) je ak je daň uvedená v záznamoch, t.j. v evidencii DPH, zaevidované napríklad cez interný doklad (nie je tu odkaz mať pri uplatňovaní odpočtu faktúru). Neznamená to, že v budúcnosti by sme nemali mať nejaký relevantný podklad ako je faktúra a súpis služieb, zmluva (taktiež podklad pre účtovníctvo a daň z príjmov) atď. len v zákone o DPH je nám umožnené si uplatniť DPH na vstupe zo zdanenej služby aj na základe toho, že ešte fyzicky nám nebola doručená faktúra.

Poznámka: Pozor faktúra je podmienkou napríklad pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, resp. aj pri dodávkach medzi tuzemskými dodávateľmi.

Pri opakovaných a čiastkových službách dodaných zahraničnou osobou

Dodanie služby zahraničnou osobou alebo osobou z tretieho štátu ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy uzatvorenej na menej ako 12 kalendárnych mesiacov

Za deň dodania služby zahraničnou osobou alebo osobou z tretieho štátu ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy uzatvorenej na menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodanú službu vzťahuje (deň dodania služby je deň vzniku daňovej povinnosti), pričom za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva (napr. prenájom hnuteľnej veci, príp. nehnuteľnosti, opakovane dodávané účtovné, právne a podobné služby). Z uvedeného vyplýva, že za deň dodania môže byť určený aj skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, tento deň by však mal byť zrejmý ako deň dodania, napr. z faktúry.

Daňová povinnosť pri opakovane alebo čiastkovo dodávaných službách zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov

Pri opakovane alebo čiastkovo dodávaných službách zahraničnou osobou z iného ČŠ alebo tretieho štátu, za ktoré je platba dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby, je deň dodania služby posledný deň každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy