CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Licenčné poplatky

Modelová zmluva OECD definuje licenčné poplatky ako peňažné a iné plnenia, ktoré sa poskytujú za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, vrátane kinematografických filmov a akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí.

Poskytovateľ licencie (vlastník licencie) dočasne poskytuje tieto práva nadobúdateľovi licencie.

Tieto práva sa považujú v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania aj za nehmotný majetok, ide najmä o :

- aktivované náklady na vývoj,

- softvér,

- oceniteľné práva (napr. výrobno - technické poznatky (know - how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, predmety priemyselných práv a pod.)

To znamená, že softvér sa bude účtovať ako dlhodobý nehmotný majetok v prípade, ak:

- je obstaraný odplatne samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia alebo je vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru,

- má prevádzkovo - technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok,

- je vo vstupnej cene vyššej ako 2 400 EUR.

Podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa nehmotný majetok odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c zákona o dani z príjmov. Pričom zákon o účtovníctve nestanovuje pre tento majetok dobu odpisovania, a preto tento druh nehmotného majetku sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.

V prípade nehmotného majetku (tzv. drobného nehmotného majetku), ktorý má prevádzkovo - technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok, je obstaraný odplatne a samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia alebo je vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru, ale vstupná cena je rovná alebo nižšia ako 2 400 EUR, sa daňovník môže rozhodnúť, či bude o takomto majetku účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku alebo o prevádzkovej réžii, resp. službe. Účtovná jednotka svoje rozhodnutie upraví vo vnútornom predpise.

Z hľadiska právnej ochrany môžeme práva rozčleniť na :

  1. Priemyselné práva, ktorých vznik sa viaže na zápis do registra na Úrade priemyselného vlastníctva (a to na území SR, alebo v zahraničí) a sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva, napríklad patenty, vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory chránené zákonom č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, úžitkové vzory, ochranné známky.
  2. Autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam a práva príbuzné autorským právam chránené podľa zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, napríklad autorské diela ako sú literárne, vedecké, umelecké, zvukové záznamy výkonných umelcov, programy (rozhlasové, televízne, audiovizuálne, filmové), databázy dát, počítačové programy (softvéry).
  3. Ostatné práva, ktoré sú príbuzné priemyselným právam, ktoré môžu, ale aj nemusia mať zabezpečenú ochranu osobitným právnym predpisom, napríklad práva bez osobitnej právnej ochrany zákonom alebo iným predpisom a bez povinnosti ich zápisu do registrov na Úrade priemyselného vlastníctva SR, výrobno - technické, obchodné a iné poznatky, know – how.

Podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona je použitím diela najmä

a) spracovanie diela,

b) spojenie diela s iným dielom,

c) zaradenie diela do databázy podľa § 131,

d) vyhotovenie rozmnoženiny diela,

e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

  1. prevodom vlastníckeho práva,
  2. vypožičaním,
  3. nájmom,

f) uvedenie diela na verejnosti

  1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,
  2. verejným vykonaním diela,
  3. verejným prenosom diela

Ako sme už uvádzali tak pod pojem licenčné poplatky zaraďujeme najmä úhrady za poskytnutie práva na použitie (resp. za použitie) počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a pod.

Z uvedených príjmov vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa zákona o dani z príjmov. Výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu. V medzinárodných zmluvách táto problematika je upravená v článku „Licenčné poplatky“. Ak ide o rezidenta so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte EÚ a EHP, môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov a takto zaplatenú daň v našej republike považovať za preddavok na daň. Ak platiteľ dane (príjmu) vypláca príjem za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) daňovníkovi nezmluvného štátu, uplatní výšku zrážkovej dane výlučne podľa zákona o dani z príjmov, t.z., že zrazí daň z takého príjmu vo výške 35 %.

V § 17 ods. 19 písm. e) Zákona o dani z príjmov, súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli.

Poznámka: § 17 ods. 19 písm. e) zákona o dani z príjmov – platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov, ktorými sú fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov alebo sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnených na webovom sídle MF SR. Výdavok (náklad) spojený s touto platbou sa považuje za daňový výdavok až po zaplatení a ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou podľa § 43 alebo sa daň zabezpečuje podľa § 44 zákona o dani z príjmov, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe daňovníka je potrebné splnenie všetkých troch povinností daňovníka (poznámka: To znamená v tom zdaňovacom období, v ktorom je splnená posledná z troch podmienok) :

• preukázateľné vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmu v prospech daňovníka z nezmluvného štátu,

• odvedenie dane vyberanou zrážkou,

• splnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

V § 16 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov je uvedené, že príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu, okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,

4. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,

Licenčné poplatky

Upozorňujeme, že s účinnosťou od 1.1.2015 sú aj úhrady za právo za použitie softvéru daňovými výdavkami, len ak boli aj zaplatené. Uvedené vychádza z § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami až po zaplatení aj odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvérov), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno - technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know - how), odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

Uvedené platí pri akejkoľvek platbe za právo na použitie softvéru, či už je platené daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Poznámka:

Autorský zákon uvažuje aj s prenajatím diela, pričom dielo môže byť hmotné aj nehmotné. Pojem prenájom nehmotného majetku teda vyplýva z Autorského zákona. Podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona je Použitím diela najmä......, kde je uvedené

v písmene e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

1. prevodom vlastníckeho práva,

2. vypožičaním,

3. nájmom,

Preto dávame do pozornosti § 17 ods.19 písm. b) Zákona o dani z príjmov, ktorého znenie bolo v roku 2017 spresnené (Uvedeným spôsobom sa posudzovalo uplatnenie týchto odplát aj do účinnosti tohto spresnenia). Spresnené znenie: Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Úprava v tomto odstavci bola vykonaná na základe podnetov z aplikačnej praxe s cieľom zvýšiť právnu istotu daňovníka. Zmenou dochádza k jednoznačnému vymedzeniu a spresneniu, že podmienka uznania výdavkov po zaplatení sa aplikuje aj na odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Uvedeným spôsobom sa posudzovalo uplatnenie týchto odplát aj do účinnosti tohto zákona.

Príklad č. 1 :

Slovenská spoločnosť (neplatiteľ DPH) má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie softvéru s majiteľom softvéru zo Slovenska (slovenská spoločnosť). Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy fakturuje poskytovateľ licencie mesačne vo výške 150 EUR. K 31.12.2018 spoločnosť nemala uhradené faktúry vo výške 300 EUR. Ako bude postupovať slovenská spoločnosť ?

Odpoveď: Licenčné poplatky za využívanie softvéru sa považujú za odplatu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačových programov. V súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa na licenčné poplatky platené daňovníkovi vzťahuje podmienka zaplatenia výdavkov, t.j. neuhradená suma vo výške 300 EUR je pre spoločnosť v roku 2018 položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Príklad č. 2 :

Slovenská spoločnosť (neplatiteľ DPH) má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky s majiteľom priemyselných práv, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zmluvného štátu. Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy fakturuje poskytovateľ licencie mesačne vo výške 100 EUR. K 31.12.2018 spoločnosť nemá uhradené faktúry vo výške 200 EUR. Vzťahuje sa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov aj na tieto licenčné poplatky ( to znamená, že pôjde o daňový výdavok až po zaplatení)?

Riešenie:

Licenčné poplatky za využívanie ochrannej známky sa považujú za odplatu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva. Aj na licenčné poplatky platené daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje podmienka zaplatenia výdavkov, t.j. neuhradená suma vo výške 200 EUR je pre spoločnosť v roku 2018 položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Licenčné poplatky v medzinárodnom zdaňovaní

Príjmy plynúce z úhrad od rezidentov SR a od stálych prevádzkarní nerezidentov SR - § 16 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov

Sú to tieto príjmy:

Príjem charakteru tzv. priemyselných licenčných poplatkov - § 16 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o dani z príjmov

• Ide o príjem nerezidenta SR, ktorý mu plynul z úhrad od rezidenta SR a od stálej prevádzkarne nerezidenta SR za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva.

Ide napr. o úhrady za poskytnutie práv na použitie (resp. za použitie) počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a iné.

Z uvedených príjmov sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa zákona o dani z príjmov. Výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu.

V zmluvách uvedená problematika spadá do článku „Licenčné poplatky“. Ak ide o rezidenta so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte EÚ a EHP, môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov a takto zaplatenú daň v našej republike považovať za preddavok na daň.

Ak platiteľ dane (príjmu) vypláca príjem za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) daňovníkovi nezmluvného štátu, uplatní výšku zrážkovej dane výlučne podľa zákona o dani z príjmov, t.z., že zrazí daň z takého príjmu vo výške 35 %.

Príklad č. 3 :

Slovenská spoločnosť - platiteľ DPH bude vyplácať fyzickej osobe s bydliskom na Ukrajine licenčný poplatok za použitie zákazkového softvéru. Vyplýva platiteľovi licenčného poplatku (slovenskej spoločnosti) povinnosť z tejto platby zraziť a zaplatiť 19% daň na Slovensku?

Odpoveď

V prípade, že ide o zákazkový softvér, ktorým sa rozumie špecifický softvérový produkt, ktorý bol vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. bol prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom, platba za poskytnutie práva na jeho použitie alebo za použitie má na daňové účely charakter tzv. priemyselného licenčného poplatku a spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov.

V zmluve medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 173/1997 (ďalej len „zmluva“) spadá predmetný príjem do rámca článku 12 („Licenčné poplatky“) a je zdaniteľný v štáte zdroja (SR), ak je však príjemca (rezident Ukrajiny) skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy. Predmetný príjem je na území SR zdaňovaný prostredníctvom slovenského platiteľa príjmu (platiteľa dane) v súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie skutočného vlastníka licenčných poplatkov (rezidenta Ukrajiny) platiteľovi licenčných poplatkov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto poplatkov.

Druhy prevodov práv

Z pohľadu rozsahu prevodu práv a typov uzatváraných zmlúv rozlišujeme tieto 3 druhy prevodov:

1. Úplný prevod práv k softvéru

2. Obmedzený prevod práv k softvéru

3. Zmiešané zmluvy

Úplný prevod práv k softvéru – majiteľ (poskytovateľ) prevedie nadobúdateľovi všetky majetkové práva spojené so softvérom. Z toho vyplýva, že poskytovateľ prichádza o právo disponovať so softvérom, udeľovať licencie alebo iným spôsobom dávať súhlas na jeho použitie alebo využitie. V tomto prípade odmena platená za prevod úplného vlastníctva nemôže predstavovať licenčný poplatok a ustanovenia článku 12 modelovej zmluvy OECD sa v tomto prípade neaplikujú ale táto transakcia sa posudzuje ako predaj majetku a spadá nám do článku 13 modelovej zmluvy OECD.

Poznámka: Pojem „schrink-wrap“ licencia, je z daňového hľadiska posudzovaná ak predaj tovaru pretože ide predaj štandardných softvérových produktov- ide o tzv. krabicový softvér a tieto platby nepodliehajú dani na území v SR, ide o štandardné softwarové produkty, ktoré sú určené pre distribúciu širokej verejnosti a na predaj vopred neznámym koncovým užívateľom. Sú predávané priamo výrobcom alebo distribútorom. Za štandardný softvér považujeme taký softvér, ktorý nebol vytvorený špecificky pre konkrétneho nadobúdateľa, resp. nebol nejakým spôsobom prispôsobený požiadavkám nadobúdateľa. Na daňové účely sa prevod štandardných softvérových produktov, tzv. krabicového softvéru chápe ako predaj tovaru. Odplata, ktorá je vyplácaná od nadobúdateľa štandardného softvéru v SR do zahraničia, nie je preto na území SR zdaniteľná a táto platba nie je pre poskytovateľa príjmom plynúcim zo zdroja na území SR. V rámci zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je tento príjem zaradený medzi príjmy podľa článku 7 – „Zisky podnikov“.

Pri obmedzenom prevode práv k softvéru sa príjmy z takýchto transakcií považujú za licenčné poplatky. Obmedzený prevod práv k softvéru znamená, že sa prevádzajú čiastočné práva k softvéru, to znamená, že poskytovateľ udelí nadobúdateľovi súhlas na použitie alebo práva na použitie tohto softvéru s určitým obmedzením napríklad časovým alebo teritoriálnym resp. iným obmedzením. Tieto práva sú poskytovateľom prevádzané na základe licenčnej zmluvy. Toto prenesené právo na základe licenčnej zmluvy na nadobúdateľa mu umožňujú používať softvér spôsobom, ktorý by bol bez existencie licenčnej zmluvy považovaný za porušenie autorských práv. Zákazkový softvér patrí tiež medzi obmedzený prevod práv. Pod pojmom zákazkový softvér môžeme chápať napríklad softvér vytvorený pre konkrétneho kupujúceho na základe jeho požiadaviek. Taktiež pre daňové účely zákazkový softvér zahŕňa aj softvér, ktorý nie je úplne štandardizovaný ale je nejakým spôsobom prispôsobený nadobúdateľovi. Úhrady za zákazkový softvér poskytnutý obmedzenou licenciou na osobné použitie alebo na použitie v rámci činnosti nadobúdateľa sa na daňové účely v SR posudzuje ako licenčné poplatky podľa článku 12 modelovej zmluvy OECD. A preto tieto platby predstavujú príjmy zo zdroja na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov a daň z týchto príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 Zákona o dani z príjmov.

Zmiešané zmluvy, to znamená, že okrem poskytnutia práva na použitie softvéru môže v zmluve byť zahrnutý aj predaj počítačového príslušenstva t.j. hardvéru, vytvorenie softvéru, jeho inštalácia, služby technickej pomoci. Musíme preto vedieť zmluvu správne rozčleniť a na základe určenia podstaty jednotlivých platieb sa určí, ktoré z nich sú zdaniteľné na území v SR a ktoré nie. Na území SR bude podliehať zdaneniu len tá platba, ktorá predstavuje príjem plynúci zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov, a preto zmluvne dohodnuté odplaty by mali byť v zmluve rozčlenené tak, aby bolo zrejmé aké platby sú uhrádzané za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie softvéru a aké platby za dodávku technológie alebo poskytnutú službu.

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy