CUS.sk                   Prihlásenie na odber newslettera                   Všetky odborné blogy
Výdavky na stravovanie u SZČO (Ing. Ivana Glazelová)

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi, ktorý má príjmy zo živnosti, uplatňovanie nákladov na stravovanie dvoma spôsobmi (t. j., či ide o stravovanie pri pracovnej ceste alebo stravovanie pri výkone práce – tzv. bežné stravné).

Prvý spôsob uplatňovania stravného: SZČO môže postupovať pri uplatňovaní výdavkov na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov (výdavky daňovníka podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, si môže uplatniť najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, to znamená, že postupujeme podľa zákona o cestovných náhradáchplatného opatrenia o sumách stravného).

Cestovné náhrady podnikateľa a SZČO

Podnikateľ a SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si teda môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď:

  1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo
  2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Poznámka:

Zákon o cestovných náhradách sa priamo nevzťahuje na osoby podnikajúce podľa § 6 zákona o dani z príjmov, avšak zákon o dani z príjmov umožňuje v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov osobe podnikajúcej podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov uplatniť si pri pracovnej ceste cestovné náhrady, pričom umožňuje živnostníkovi, aby postupoval v zmysle zákona o cestovných náhradách.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Výška stravného od 1. 6. 2018 je stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2018 Z. z. nasledovne:

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené opatrením MF SR č. 401/2012 Z. z. z 12. 12. 2012.

Príklad :

Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa
FO, podnikateľ, má miesto podnikania v Žiline. Ide na pracovnú cestu za svojím obchodným partnerom do Bratislavy, pracovná cesta trvala 8 hodín.

Môže si do výdavkov uplatniť „stravné – tzv. diéty“?

Riešenie:

V deň, kedy bol na pracovnej ceste, si FO, podnikateľ, do daňových výdavkov uplatní stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách v sume 4,80 eura.

Príklad:

Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí

FO, podnikateľ (SZČO), bola týždeň na pracovnej ceste v Nemecku. Má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?

Riešenie:

Podnikateľ (SZČO) si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

Druhý spôsob uplatňovania stravného: Výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (od 1. 6. 2018 maximálne vo výške 4,80 eura na deň). Upozornenie: Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku do daňových výdavkov daňovník musí preukázať dokladom (a to napr. dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu). Pozor: Nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov.

Zároveň by sme chceli informovať, že Finančná správa upozorňuje, že ak si SZČO nakúpi stravné lístky za už uplynuté časové obdobie (napr. vo februári si kúpi stravné lístky za odpracované dni v januári – v podstate pozadu), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok, pretože spätným zakúpením stravných lístkov nie je splnená podmienka preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už uplynulo.

Rovnako sa požaduje, že daňovník musí preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie. Informácia: Zákon bližšie nešpecifikuje spôsob preukazovania.

Zároveň upozorňujeme, že živnostník si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku:

Situácia: Daňovník (SZČO) je popri svojej živnosti aj zamestnaný. V práci mu vzniká nárok na stravné, ale neuplatňuje si ho, preto by si ho chcel uplatňovať ako podnikateľ (SZČO) v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Môže si SZČO uplatniť stravné?

Postup: NIE. Pretože podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ale len v prípade, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti. V tomto prípade, keďže podľa Zákonníka práce daňovníkovi vzniká nárok na stravovanie pri výkone závislej činnosti, nemôže si uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ, a to ani v prípade skutočnosti, že si nárok na stravné v súvislosti so závislou činnosťou neuplatňuje, v zákone je uvedené VZNIKá NáROK. Rovnako si treba dávať pozor, aj ak daňovníkovi vznikne v súvislosti so závislou činnosťou nárok na stravné pri pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom, a to v súlade so zákonom o cestovných náhradách.

Autorka: Ing. Ivana Glazelová, členka Slovenskej komory daňových poradcov, autorka odborných článkov z oblasti daní a účtovníctva.

Viac o výdavkoch SZČO vo videoškolení: https://www.cus.sk/skolenie/ukoncenie-danoveho-roka.php?id=867&datum=2019-02-19&typ=2

Patríte do rodiny CUS a nás teší, že Vám môžeme aj informáciami z blogu pomáhať v práci.

CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s. r. o.
Zadarská ulica 2/15090, 974 04 Banská Bystrica

www.cus.sk
info@cus.sk
Všetky odborné blogy